Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Škandinávska krajina plánuje vybudovať konečné úložisko v obci Forsmark približne 130 kilometrov severne od Štokholmu.
Autor TASR
Štokholm 24. októbra (TASR) - Švédsky súd dal vo štvrtok zelenú na začatie výstavby úložiska jadrového odpadu, kde bude vyhorené palivo "pochované" až 100.000 rokov. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.
Týmto projektom sa Švédsko stane spolu s Fínskom jednou z prvých krajín na svete, ktoré na taký dlhý čas uložia svoje vyhorené jadrové palivo v snahe vyriešiť dlhodobú pálčivú otázku, ako naložiť s nepotrebným a nebezpečným jadrovým odpadom.
Škandinávska krajina plánuje vybudovať konečné úložisko v obci Forsmark približne 130 kilometrov severne od Štokholmu, pri ktorej sa nachádza jedna z troch švédskych jadrových elektrární.
Švédsko tiež plánuje vybudovať strednodobú skladovaciu kapsulu pri meste Oskarshamn na juhu krajiny.
Pozemkový a environmentálny súd udelil Švédskej spoločnosti pre nakladanie s jadrovým palivom a odpadom (SKB) povolenie na začatie výstavby v týchto lokalitách. Proti tomuto rozhodnutiu by sa však ešte dalo odvolať, keďže kritici sa obávajú možného úniku rádioaktívnych látok.
Súd schválil úložiská "pre jadrový odpad z 12 reaktorov, ktoré sú súčasťou aktuálneho švédskeho jadrového programu", uvádza sa vo vyhlásení justičného orgánu.
V krajine je v súčasnosti v prevádzke šesť reaktorov v troch jadrových elektrárňach, pričom šesť ďalších od roku 1999 odstavili. Súd tvrdí, že SKB by mohla uložiť "zhruba 6000 kapsúl s približne 12.000 tonami jadrového odpadu".
"Očakáva sa, že prevádzka elektrární bude trvať ešte približne 70 rokov, ale môže sa predĺžiť, ak sa napríklad zvýši životnosť reaktorov," uviedol súd.
Odpad bude uložený v tuneloch vyvŕtaných v horninovom podloží 500 metrov pod zemským povrchom. Táto technika spočíva v uskladnení dvoch ton vyhoreného paliva v meďou potiahnutom kanistri, ktorý má každý hmotnosť 25 ton.
Na vyplnenie otvoru v skale sa následne vstrekne tzv. "nárazník" z bentonitového ílu – sopečného popola, ktorý po zmiešaní s vodou navrie a vytvára vodotesnú bariéru chrániacu pred zemetrasením, vysvetľuje AFP.
Švédska stredopravicová vláda prisľúbila, že do roku 2035 zvýši výrobu jadrovej energie, pričom do roku 2045 by malo nasledovať "masívne rozšírenie". Predmetný súd však uviedol, že súhlas udelený vo štvrtok "sa nevzťahuje na jadrový odpad z akéhokoľvek budúceho programu jadrovej energie".
Týmto projektom sa Švédsko stane spolu s Fínskom jednou z prvých krajín na svete, ktoré na taký dlhý čas uložia svoje vyhorené jadrové palivo v snahe vyriešiť dlhodobú pálčivú otázku, ako naložiť s nepotrebným a nebezpečným jadrovým odpadom.
Škandinávska krajina plánuje vybudovať konečné úložisko v obci Forsmark približne 130 kilometrov severne od Štokholmu, pri ktorej sa nachádza jedna z troch švédskych jadrových elektrární.
Švédsko tiež plánuje vybudovať strednodobú skladovaciu kapsulu pri meste Oskarshamn na juhu krajiny.
Pozemkový a environmentálny súd udelil Švédskej spoločnosti pre nakladanie s jadrovým palivom a odpadom (SKB) povolenie na začatie výstavby v týchto lokalitách. Proti tomuto rozhodnutiu by sa však ešte dalo odvolať, keďže kritici sa obávajú možného úniku rádioaktívnych látok.
Súd schválil úložiská "pre jadrový odpad z 12 reaktorov, ktoré sú súčasťou aktuálneho švédskeho jadrového programu", uvádza sa vo vyhlásení justičného orgánu.
V krajine je v súčasnosti v prevádzke šesť reaktorov v troch jadrových elektrárňach, pričom šesť ďalších od roku 1999 odstavili. Súd tvrdí, že SKB by mohla uložiť "zhruba 6000 kapsúl s približne 12.000 tonami jadrového odpadu".
"Očakáva sa, že prevádzka elektrární bude trvať ešte približne 70 rokov, ale môže sa predĺžiť, ak sa napríklad zvýši životnosť reaktorov," uviedol súd.
Odpad bude uložený v tuneloch vyvŕtaných v horninovom podloží 500 metrov pod zemským povrchom. Táto technika spočíva v uskladnení dvoch ton vyhoreného paliva v meďou potiahnutom kanistri, ktorý má každý hmotnosť 25 ton.
Na vyplnenie otvoru v skale sa následne vstrekne tzv. "nárazník" z bentonitového ílu – sopečného popola, ktorý po zmiešaní s vodou navrie a vytvára vodotesnú bariéru chrániacu pred zemetrasením, vysvetľuje AFP.
Švédska stredopravicová vláda prisľúbila, že do roku 2035 zvýši výrobu jadrovej energie, pričom do roku 2045 by malo nasledovať "masívne rozšírenie". Predmetný súd však uviedol, že súhlas udelený vo štvrtok "sa nevzťahuje na jadrový odpad z akéhokoľvek budúceho programu jadrovej energie".
