Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Boje v Tigraji vypukli vlani v novembri po tom, čo tam premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu.
Autor TASR
Nairobi 20. decembra (TASR) - Tigrajskí povstalci v pondelok oznámili, že sa sťahujú z niekoľkých nimi obsadeným oblastí Etiópie a ustupujú do svojho domovského štátu Tigraj. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o nový zvrat v 13 mesiacov trvajúcej vojne, ktorá si vyžiadala už tisíce mŕtvych.
"Rozhodli sme sa stiahnuť z týchto oblastí do Tigraja. Chceme otvoriť dvere humanitárnej pomoci," povedal hovorca Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF) Getachew Reda pre AFP, keď oznamoval stiahnutie jednotiek TFLP z regiónov Amharsko a Afarsko.
Etiópské vládne sily minulú sobotu oznámili, že dobyli niekoľko miest vrátane Kobo a Waldie na severe krajiny a vytlačili odtiaľ tigrajských povstalcov.
"Nepriateľské sily, ktoré unikli skaze a sú na úteku ... sú prenasledované našimi spojeneckými silami," uviedla etiópska armáda vo vyhlásení na svojej facebookovej stránke.
V nedeľu sa zasa objavila správa, že povstalci znovu dobyli mesto Lalibela, ktorého skalné chrámy sú zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vládne sily pritom toto mesto ovládli len pred 11 dňami, keď odtiaľ vyhnali jednotky TPLF.
Obe strany konfliktu od konca októbra tvrdia, že získali pod svoju kontrolu veľké územia ovládané nepriateľom, pričom v niektorých kľúčových mestách sa obe bojujúce strany v nasledujúcich týždňoch "vystriedali".
Boje v Tigraji vypukli vlani v novembri po tom, čo tam premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú TPLF. Abiy, laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2019, uviedol, že tento krok bol reakciou vedenia krajiny na útoky TPLF na vojenské tábory vládnych síl.
Boje podľa odhadov OSN vyhnali z domovov viac ako dva milióny a státisíce ľudí sa ocitli v životných podmienkach podobných hladomoru, pričom obe strany hlásia masakry a masové znásilňovanie.
Rada OSN pre ľudské práva v piatok an svojom zasadnutí v Ženeve schválila vyslanie medzinárodných vyšetrovateľov do Etiópie, druhej najľudnatejšej krajiny Afriky, aby tam preverili podozrenia zo spáchania zločinov proti ľudskosti, a to všetkými aktérmi konfliktu. Vláda v Addis Abebe označila túto misiu za politicky motivovanú a kritizovala ju.
Diplomatické snahy o dosiahnutie prímeria vedené Africkou úniou zatiaľ nepriniesli žiadny viditeľný prielom.
"Rozhodli sme sa stiahnuť z týchto oblastí do Tigraja. Chceme otvoriť dvere humanitárnej pomoci," povedal hovorca Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF) Getachew Reda pre AFP, keď oznamoval stiahnutie jednotiek TFLP z regiónov Amharsko a Afarsko.
Etiópské vládne sily minulú sobotu oznámili, že dobyli niekoľko miest vrátane Kobo a Waldie na severe krajiny a vytlačili odtiaľ tigrajských povstalcov.
"Nepriateľské sily, ktoré unikli skaze a sú na úteku ... sú prenasledované našimi spojeneckými silami," uviedla etiópska armáda vo vyhlásení na svojej facebookovej stránke.
V nedeľu sa zasa objavila správa, že povstalci znovu dobyli mesto Lalibela, ktorého skalné chrámy sú zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vládne sily pritom toto mesto ovládli len pred 11 dňami, keď odtiaľ vyhnali jednotky TPLF.
Obe strany konfliktu od konca októbra tvrdia, že získali pod svoju kontrolu veľké územia ovládané nepriateľom, pričom v niektorých kľúčových mestách sa obe bojujúce strany v nasledujúcich týždňoch "vystriedali".
Boje v Tigraji vypukli vlani v novembri po tom, čo tam premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú TPLF. Abiy, laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2019, uviedol, že tento krok bol reakciou vedenia krajiny na útoky TPLF na vojenské tábory vládnych síl.
Boje podľa odhadov OSN vyhnali z domovov viac ako dva milióny a státisíce ľudí sa ocitli v životných podmienkach podobných hladomoru, pričom obe strany hlásia masakry a masové znásilňovanie.
Rada OSN pre ľudské práva v piatok an svojom zasadnutí v Ženeve schválila vyslanie medzinárodných vyšetrovateľov do Etiópie, druhej najľudnatejšej krajiny Afriky, aby tam preverili podozrenia zo spáchania zločinov proti ľudskosti, a to všetkými aktérmi konfliktu. Vláda v Addis Abebe označila túto misiu za politicky motivovanú a kritizovala ju.
Diplomatické snahy o dosiahnutie prímeria vedené Africkou úniou zatiaľ nepriniesli žiadny viditeľný prielom.
