Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šance Frederiksenovej stúpli po tom, čo nedávno dostala pozvanie na návštevu Bieleho domu.
Autor TASR
Brusel 25. mája (TASR) - Dánska premiérka Mette Frederiksenová je novým vážnym kandidátom na funkciu šéfa Severoatlantickej aliancie po tom, čo súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v septembri odstúpi z funkcie. Na analýzu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Šance Frederiksenovej stúpli po tom, čo nedávno dostala pozvanie na návštevu Bieleho domu. Najvyššia funkcia v NATO je tradične vyhradená pre Európanov, vyžaduje si však odobrenie Washingtonu a býva zvykom, že administratíva USA "preveruje" kandidátov na túto funkciu ešte pred ich nomináciou.
Washington potvrdil, že prezident Joe Biden budúci mesiac prijme Frederiksenovú, čo podnietilo v centrále NATO úvahy, či sa USA nechystajú podporiť dánsku premiérku v prípadnej kandidatúre na post šéfky NATO.
Stoltenberg by mal opustiť svoj post, ktorý zastáva od októbra 2014, koncom septembra tohto roku. Je ale možné, že zostane slúžiť aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ak sa spojenci včas nedokážu dohodnúť na jeho náhrade.
Vzhľadom na to, že všetci doterajší šéfovia NATO boli muži, existuje silný tlak na zvolenie prvej ženy na čelo tohto obranného zoskupenia, píše Politico.
Výhody v tomto smere majú politici a političky s premiérskymi skúsenosťami, čo Frederiksenová spĺňa. Dánsko je zároveň vnímané ako stredne veľká krajina v rámci Aliancie, silný podporovateľ Ukrajiny, avšak zároveň nemá povesť "jastraba", ktorá sa spája s niektorými krajinami na východnom krídle NATO.
Politico s odkazom na vyjadrenia viacerých nemenovaných diplomatov z prostredia NATO uviedol, že dánska premiérka je vnímaná ako "vážny kandidát" na túto funkciu.
Nevýhodou Frederiksenovej môže byť to, že kandidát z Dánska tento post zastával len pomerne nedávno – dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen bol šéfom Aliancie v rokoch 2009 až 2014. Po ňom štafetu prebral Nór Stoltenberg.
Dánsko okrem toho zaostáva vo výdavkoch na obranu, čo je problém, ktorý by mohol prekážať niektorým lídrom spojeneckých krajín, ktoré aktuálne zvyšujú zbrojné rozpočty.
Politico upozornil, že podľa najnovších odhadov NATO vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci Aliancie.
Rozhodnutie o novom generálnom tajomníkovi si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie 31 členov NATO. Frederiksenovej možnými súpermi sú podľa európskych médií holandský predseda vlády Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský minister obrany Ben Wallace. Ako vhodná kandidátka sa často spomína aj estónska premiérka Kaja Kallasová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Šance Frederiksenovej stúpli po tom, čo nedávno dostala pozvanie na návštevu Bieleho domu. Najvyššia funkcia v NATO je tradične vyhradená pre Európanov, vyžaduje si však odobrenie Washingtonu a býva zvykom, že administratíva USA "preveruje" kandidátov na túto funkciu ešte pred ich nomináciou.
Washington potvrdil, že prezident Joe Biden budúci mesiac prijme Frederiksenovú, čo podnietilo v centrále NATO úvahy, či sa USA nechystajú podporiť dánsku premiérku v prípadnej kandidatúre na post šéfky NATO.
Stoltenberg by mal opustiť svoj post, ktorý zastáva od októbra 2014, koncom septembra tohto roku. Je ale možné, že zostane slúžiť aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ak sa spojenci včas nedokážu dohodnúť na jeho náhrade.
Vzhľadom na to, že všetci doterajší šéfovia NATO boli muži, existuje silný tlak na zvolenie prvej ženy na čelo tohto obranného zoskupenia, píše Politico.
Výhody v tomto smere majú politici a političky s premiérskymi skúsenosťami, čo Frederiksenová spĺňa. Dánsko je zároveň vnímané ako stredne veľká krajina v rámci Aliancie, silný podporovateľ Ukrajiny, avšak zároveň nemá povesť "jastraba", ktorá sa spája s niektorými krajinami na východnom krídle NATO.
Politico s odkazom na vyjadrenia viacerých nemenovaných diplomatov z prostredia NATO uviedol, že dánska premiérka je vnímaná ako "vážny kandidát" na túto funkciu.
Nevýhodou Frederiksenovej môže byť to, že kandidát z Dánska tento post zastával len pomerne nedávno – dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen bol šéfom Aliancie v rokoch 2009 až 2014. Po ňom štafetu prebral Nór Stoltenberg.
Dánsko okrem toho zaostáva vo výdavkoch na obranu, čo je problém, ktorý by mohol prekážať niektorým lídrom spojeneckých krajín, ktoré aktuálne zvyšujú zbrojné rozpočty.
Politico upozornil, že podľa najnovších odhadov NATO vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci Aliancie.
Rozhodnutie o novom generálnom tajomníkovi si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie 31 členov NATO. Frederiksenovej možnými súpermi sú podľa európskych médií holandský predseda vlády Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský minister obrany Ben Wallace. Ako vhodná kandidátka sa často spomína aj estónska premiérka Kaja Kallasová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
