Bratislava 18. apríla (TASR) - Pravoslávni veriaci v pondelok vstúpili do Veľkého alebo Strastného týždňa. V chrámoch sa konajú bohoslužby, ktoré približujú veriacim hlavne význam ukrižovania a smrti Isusa Christa pre spásu človeka. Tento týždeň v liturgickej tradícii pravoslávnej cirkvi predchádza najväčšiemu kresťanskému sviatku - Christovmu zmŕtvychvstaniu, ktorý pravoslávni kresťania v tomto roku oslávia v nedeľu 24. apríla. TASR o tom informoval tajomník tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk.

Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby Veľkého piatka sa začínajú čítaním Dvanástich strastných evanjelií. Tieto biblické úryvky veriacim v chronologickom poradí približujú udalosti pred ukrižovaním Christa, jeho nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu, ale aj samotné utrpenie a smrť na kríži. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatka umocňuje i vynesenie doprostred chrámu takzvanej plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a jeho uloženia do hrobu.

Pochovanie Christa a jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Od Veľkého piatka až do nedele Vzkriesenia sa na znak úcty voči utrpeniu a smrti Isusa Christa v pravoslávnych chrámoch nezvoní na zvonoch.

V pravoslávnom svete je sviatok Christovho Zmŕtvychvstania nazývaný Pascha najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. "Cirkev si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje významnú biblickú udalosť – Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na kríži na Golgote. Následne bol najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi pochovaný do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych," povedal Kuzmyk. Táto biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad hriechom i smrťou a počiatok nového života. Samotné slovo 'Pascha' znamená 'Prechod'. "Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom," uviedol Kuzmyk.

Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. "Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese - Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese - Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva," vysvetlil Kuzmyk. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy - syr, maslo, vajcia a mäso, ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.