
Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí elektrárne Fukušima I presahovala 31. marca 2011 povolenú normu až 4385-násobne.
Príčinou havárie bolo silné zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami, ktoré si vyžiadalo viac než 18.500 obetí. Voda spôsobila poškodenie atómovej elektrárne Fukušima I postavenej na morskom pobreží; rádioaktívne žiarenie si vynútilo evakuáciu 160.000 obyvateľov. Vo štvrtok 11. marca uplynie od tejto tragickej udalosti desať rokov.
Jadrová elektráreň Fukušima I (daiiči) bola uvedená do prevádzky 26. marca 1971, teda pred pol storočím. Rozprestiera sa na ploche približne 3,5 štvorcového kilometra na východnom pobreží Japonska. Bloky 1 - 4 postavili na plošine ležiacej desať metrov nad morskou hladinou, bloky 5 a 6 delí od hladiny 13 metrov. Elektráreň mala celkový nainštalovaný výkon takmer 5 GWe, vlastnila a prevádzkovala ju najväčšia japonská elektrárenská spoločnosť TEPCO (Tokyo Electric Power Co).
Susedná elektráreň Fukušima II (daini) so štyrmi reaktormi utrpela podstatne menšie škody.
Japonsko zasiahlo 11. marca 2011 popoludní o 14.46 h najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v jeho dejinách a celkovo piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900. Otrasy s magnitúdou 9,0 až 9,1 a s epicentrom 130 kilometrov východne od pobrežného mesta Sendai trvali približne dve a pol minúty. Citeľné boli aj v Tokiu vzdialenom 400 kilometrov od epicentra. V tom čase mala elektráreň Fukušima I bloky 1 až 3 v činnosti, bloky 4 až 6 mali plánovanú odstávku.

Prívalová vlna, ktorá zasiahla pobrežie v mieste jadrovej elektrárne, mala výšku približne 14 metrov, na niektorých miestach však dosahovala výšku dokonca 30 metrov a prenikla asi desať kilometrov do vnútrozemia. Pri výstavbe elektrárne Fukušima I sa pritom rátalo s cunami vo výške 5,7 metra a vo Fukušime II s výškou 5,2 metra.
Voda poškodila generátory elektrickej energie, takže v areáli jadrovej elektrárne paradoxne nefungovala elektrina. To spôsobilo výpadok chladiacich zariadení v reaktoroch, ktoré sa začali prehrievať. V priestoroch elektrárne zavládla tma, nefungovala ani meracia technika.

Jedinou možnosťou bolo chladenie reaktorov pomocou morskej vody, ktorú do nich prečerpávali požiarne cisterny. Dva tímy dobrovoľníkov sa pokúsili uvoľniť rádioaktívnu paru z prvého reaktora, v jeho vnútri sa však látky neustále zahrievali a topili. Vznikalo tzv. kórium, alebo tiež rádioaktívna láva, obávaná zmes roztaveného kovového a štiepneho materiálu s teplotou nad 2800 stupňov Celzia. Stúpala koncentrácia vodíka, ktorý napokon 12. marca o 15.36 h miestneho času spôsobil mohutnú explóziu v bloku 1. Následne 14. marca vybuchol aj blok 3 a 15. marca ráno aj blok 2.
Elektrické napájanie v reaktoroch sa podarilo obnoviť až 22. marca. Rádioaktívne látky z Fukušimy unikli do atmosféry aj do oceánskej vody. Zamorili plochu s rozlohou 30.000 štvorcových kilometrov, čo zodpovedá ôsmim percentám japonského územia. Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí elektrárne Fukušima I presahovala 31. marca 2011 povolenú normu až 4385-násobne. Kontaminované boli potraviny v tejto oblasti.

Bezprostredne si nehoda – na rozdiel od zemetrasenia – nevyžiadala ľudské obete, v dôsledku masovej evakuácie však zomrelo okolo 1000 ľudí.
Už v roku 2013 dospel Vedecký výbor OSN pre vplyv jadrového žiarenia (UNSCEAR) so sídlom vo Viedni k záveru, že únik radiácie, ktorý nasledoval po nehode vo Fukušime, nemal za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Ku koncu roka 2013 Japonsko prechodne uzavrelo reaktory, neskôr sa vrátilo k výrobe elektriny z jadra.
Pred rokom a pol, 19. septembra 2019, súd oslobodil troch vrcholných manažérov elektrárne od obžaloby z nedbalosti a uznal ich za nevinných.
Krátko pred 10. výročím havárie 9. marca 2021 vypracoval výbor UNSCEAR správu, podľa ktorej jadrová katastrofa v elektrárni Fukušima nezvýšila riziko vzniku rakovinového ochorenia nad normál.