Bratislava/Tokio 11. marca (TASR) – Havária atómovej elektrárne Fukušima v Japonsku bola druhou najvážnejšou jadrovou nehodou od výbuchu v Černobyli z 26. apríla 1986. Podobne ako Černobyľ zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES), ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Príčinou havárie bolo silné zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami, ktoré si vyžiadalo viac než 18.500 obetí. Voda spôsobila poškodenie atómovej elektrárne Fukušima I postavenej na morskom pobreží; rádioaktívne žiarenie si vynútilo evakuáciu 160.000 obyvateľov. Vo štvrtok 11. marca uplynie od tejto tragickej udalosti desať rokov.

Jadrová elektráreň Fukušima I (daiiči) bola uvedená do prevádzky 26. marca 1971, teda pred pol storočím. Rozprestiera sa na ploche približne 3,5 štvorcového kilometra na východnom pobreží Japonska. Bloky 1 - 4 postavili na plošine ležiacej desať metrov nad morskou hladinou, bloky 5 a 6 delí od hladiny 13 metrov. Elektráreň mala celkový nainštalovaný výkon takmer 5 GWe, vlastnila a prevádzkovala ju najväčšia japonská elektrárenská spoločnosť TEPCO (Tokyo Electric Power Co).

Susedná elektráreň Fukušima II (daini) so štyrmi reaktormi utrpela podstatne menšie škody.

Japonsko zasiahlo 11. marca 2011 popoludní o 14.46 h najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v jeho dejinách a celkovo piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900. Otrasy s magnitúdou 9,0 až 9,1 a s epicentrom 130 kilometrov východne od pobrežného mesta Sendai trvali približne dve a pol minúty. Citeľné boli aj v Tokiu vzdialenom 400 kilometrov od epicentra. V tom čase mala elektráreň Fukušima I bloky 1 až 3 v činnosti, bloky 4 až 6 mali plánovanú odstávku.

Foto: TASR/AP

Prívalová vlna, ktorá zasiahla pobrežie v mieste jadrovej elektrárne, mala výšku približne 14 metrov, na niektorých miestach však dosahovala výšku dokonca 30 metrov a prenikla asi desať kilometrov do vnútrozemia. Pri výstavbe elektrárne Fukušima I sa pritom rátalo s cunami vo výške 5,7 metra a vo Fukušime II s výškou 5,2 metra.

Voda poškodila generátory elektrickej energie, takže v areáli jadrovej elektrárne paradoxne nefungovala elektrina. To spôsobilo výpadok chladiacich zariadení v reaktoroch, ktoré sa začali prehrievať. V priestoroch elektrárne zavládla tma, nefungovala ani meracia technika.

Foto: TASR/AP

Jedinou možnosťou bolo chladenie reaktorov pomocou morskej vody, ktorú do nich prečerpávali požiarne cisterny. Dva tímy dobrovoľníkov sa pokúsili uvoľniť rádioaktívnu paru z prvého reaktora, v jeho vnútri sa však látky neustále zahrievali a topili. Vznikalo tzv. kórium, alebo tiež rádioaktívna láva, obávaná zmes roztaveného kovového a štiepneho materiálu s teplotou nad 2800 stupňov Celzia. Stúpala koncentrácia vodíka, ktorý napokon 12. marca o 15.36 h miestneho času spôsobil mohutnú explóziu v bloku 1. Následne 14. marca vybuchol aj blok 3 a 15. marca ráno aj blok 2.

Elektrické napájanie v reaktoroch sa podarilo obnoviť až 22. marca. Rádioaktívne látky z Fukušimy unikli do atmosféry aj do oceánskej vody. Zamorili plochu s rozlohou 30.000 štvorcových kilometrov, čo zodpovedá ôsmim percentám japonského územia. Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí elektrárne Fukušima I presahovala 31. marca 2011 povolenú normu až 4385-násobne. Kontaminované boli potraviny v tejto oblasti.

Foto: TASR/AP

Bezprostredne si nehoda – na rozdiel od zemetrasenia – nevyžiadala ľudské obete, v dôsledku masovej evakuácie však zomrelo okolo 1000 ľudí.

Už v roku 2013 dospel Vedecký výbor OSN pre vplyv jadrového žiarenia (UNSCEAR) so sídlom vo Viedni k záveru, že únik radiácie, ktorý nasledoval po nehode vo Fukušime, nemal za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Ku koncu roka 2013 Japonsko prechodne uzavrelo reaktory, neskôr sa vrátilo k výrobe elektriny z jadra.

Pred rokom a pol, 19. septembra 2019, súd oslobodil troch vrcholných manažérov elektrárne od obžaloby z nedbalosti a uznal ich za nevinných.

Krátko pred 10. výročím havárie 9. marca 2021 vypracoval výbor UNSCEAR správu, podľa ktorej jadrová katastrofa v elektrárni Fukušima nezvýšila riziko vzniku rakovinového ochorenia nad normál.