Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Pred 100 rokmi sa narodil L. Štrougal, dlhoročný predseda vlády ČSSR

Na archívnej snímke z októbra 1984 je predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal vo svojej pracovni v Prahe. Foto: TASR

Obvinili ho aj z viacerých trestných činov v súvislosti s jeho pôsobením vo funkcii predsedu vlády.

Veselí nad Lužnicí/Bratislava 19. októbra (TASR) - Považovali ho sa pragmatického komunistického politika a blízkeho spojenca Gustáva Husáka. Ten ho v roku 1970 ako prvý tajomník Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) presadil do funkcie predsedu vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR). Spolu s Husákom patril k hlavným tváram normalizačného procesu, ktorý nastal po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. V sobotu 19. októbra uplynie 100 rokov od narodenia Lubomíra Štrougala, ktorý vo vysokej politike totalitného komunistického režimu pôsobil štyridsať rokov.

Podľa historika Stanislava Sikoru, bývalého vedeckého pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, patril Štrougal medzi vzdelaných a pragmatických komunistických politikov, čo sa prejavovalo hlavne tým, že zásadne nepatril ani medzi radikálnych reformistov, ani medzi bigotných komunistických dogmatikov.

"Aj z tohto hľadiska je pochopiteľné, že bol blízkym politickým spojencom ba i priateľom Husáka, a to už od 60. rokov 20. storočia. Obaja patrili v roku 1968 k umierneným prívržencom reformy socializmu v ČSSR, ale po okupácii v auguste 1968 sa Štrougal okamžite pridal k platforme realistov v KSČ, ktorú ešte na moskovských rokovaniach koncom augusta 1968 založili Husák a Ludvík Svoboda. Aj preto Husák, vtedy už prvý tajomník ÚV KSČ, presadil v januári 1970 do funkcie predsedu federálnej vlády Štrougala, namiesto vtedy už ´skompromitovaného´ muža januára Oldřicha Černíka,“ uviedol pre TASR Sikora.

Lubomír Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 v Mezimostí nad Nežárkou, dnes časť Veselí nad Lužnicí. Pochádzal z ľavicovo orientovanej rodiny. Jeho otec pracoval v cementárni a zakladal KSČ vo Veselí nad Lužnicí. Počas druhej svetovej vojny bol jeho otec niekoľkokrát väznený a napokon deportovaný do nemeckej väznice Plotzensee v Berlíne, kde aj zahynul.

V rokoch 1935 - 1943 študoval Lubomír Štrougal na reálnom gymnáziu v Třeboni. Po maturite pracoval ako pomocný robotník na stavbe veľkých továrenských hál na spracovanie ľanu v Mezimostí. V decembri 1943 sa stal brúsičom kovov vo vtedajšej pražskej fabrike spoločnosti Junkers Werke. Krátko po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 začal študovať právo na Karlovej univerzity v Prahe a v júni toho istého roku vstúpil aj do KSČ.

Od roku 1948 bol pracovníkom aparátu KSČ. V roku 1957 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSČ v Českých Budějoviciach a o rok neskôr aj členom Ústredného výboru KSČ. V rokoch 1959 - 1961 zastával post ministra poľnohospodárstva. Od roku 1961 do roku 1965 bol ministrom vnútra a tajomníkom ÚV KSČ zodpovedného za ekonomickú politiku bol v rokoch 1965 - 1968.

Od novembra 1968 do októbra 1988 bol členom predsedníctva ÚV KSČ. Predsedom vlády sa stal v januári 1970, keď najprv odmietol vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, aby sa potom pridal k tzv. normalizácii pomerov v Československu a stal sa jednou z jej hlavných tvárí.

Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze sa Štrougal postavil na stranu reforiem. Jeho krídlo však prehralo vnútrostranícky boj. Z vlastného rozhodnutia, ale aj pre nezhody s Milošom Jakešom, generálnym tajomníkom KSČ, podal v septembri 1988 demisiu a odstúpil z funkcie predsedu vlády ČSSR.

Keď sa na XIV. zjazde KSČ v roku 1971 sformovalo vedenie strany, ktoré v podstate pretrvalo až do roku 1989, patril Štrougal podľa Sikoru medzi významných členov skupiny realistov ktorá stála v opozícii proti Biľakovmu dogmatickému "zdravému jadru".

"To sa prejavilo aj po nástupe Gorbačova do vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), keď KSSZ začala svoj variant reformy socializmu - ´perestrojku´. Štrougal i Husák boli stúpencami jej akéhosi československého variantu. Husák sa pokúsil presadiť Štrougala aj ako svojho nástupcu do funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ, no nakoniec došlo k dohode, že sa ním stane Miloš Jakeš, ktorý stál uprostred medzi dogmatickým Vasilom Biľakom a progresívnym Štrougalom," vysvetlil Sikora.

Po odstúpení Husáka z najvyššej funkcie v KSČ na prelome rokov 1987 a 1988 došlo podľa Sikoru aj k odchodu z politiky takmer všetkých významných politikov Husákovej garnitúry a v októbri 1988 z funkcie predsedu federálnej vlády odstúpil aj Štrougal.

Po novembrových udalostiach z roku 1989 Štrougal neúspešne kandidoval na funkciu generálneho tajomníka KSČ. V decembri toho istého roku rezignoval aj na mandát poslanca Federálneho zhromaždenia a tiež na členstvo v ÚV KSČ. Vo februári 1990 ho vylúčili z KSČ.

Obvinili ho aj z viacerých trestných činov v súvislosti s jeho pôsobením vo funkcii predsedu vlády. Vinu mu však nikdy nedokázali. Je autorom kníh Paměti a úvahy (2009), Ještě pár odpovědí (2011). Lubomír Štrougal zomrel 6. februára 2023 vo veku 98 rokov.

Čo sa týka jeho podielu na nezákonnostiach či zločinoch komunistického režimu, treba podľa historika Sikoru hneď na úvod zdôrazniť, že nemal nič spoločného so situáciou v 50. rokoch minulého storočia v Československu, teda s vykonštruovanými politickými monsterprocesmi a radikálnymi stalinskými opatreniami zameranými proti celému predchádzajúcemu spoločenskému systému.

"Naopak, bol ako minister vnútra významným členom Kolderovej rehabilitačnej komisie, ktorá priniesla svoje výsledky na jar 1963. Ako minister vnútra zakázal ´rozpracovávanie´ rehabilitovaných osôb ako metódu, charakteristickú pre predchádzajúce obdobie zločinov a neprávostí. Samozrejme, keď sa stal v roku 1970 predsedom federálnej vlády ČSSR, nemohol neniesť významný podiel politickej viny na porušovaní ľudských práv a slobôd vo všetkých oblastiach spoločenského života. Aj ako pragmatický technokrat a stúpenec umiernených reforiem socializmu bol jeden z tých, ktorí niesli hlavný podiel viny na spomínaných skutočnostiach, avšak azda najumiernenejší," uviedol pre TASR historik Sikora.