Bratislava 26. decembra (TASR) – Mal a má v sebe čosi bohatierske, akúsi permanentnú vzburu proti mocným, slobodu, ktorá nie je obmedzovaná žiadnym strachom. Bol totálnym opakom marxistickej poučky, že sloboda je spoznaná nutnosť. Bol len svoj, aj keď za to musel platiť. Týmito slovami charakterizoval Jiřího Sováka jeho herecký kolega Vlastimil Brodský.

Herec Jiří Sovák stvárnil okolo 200 postáv na filmovom plátne i na televíznej obrazovke, bol dlhoročným členom Národného divadla v Prahe. Diváci si ho zapamätali najmä vďaka filmom "Marečku, podejte mi pero!", či seriálu Arabela. V nedeľu 27. decembra uplynie 100 rokov od narodenia jedného z najobľúbenejších českých hercov a majstra suchého či absurdného humoru.

Jiří Sovák sa narodil 27. decembra 1920 v Prahe ako Jiří Schmitzer. Priezvisko si dal zmeniť ako 19-ročný na protest proti nemeckej okupácii. Vyrastal v rodine majiteľa reštaurácie. Jeho otec dúfal, že po ňom syn prevezme remeslo. Sovák začal študovať hotelovú školu, čoskoro ho však zlákalo divadlo. Privyrábal si ako úradník v poisťovni, či skladník a v roku 1941 vyštudoval dramatické oddelenie pražského Štátneho konzervatória. Len tak-tak sa vyhol totálnemu nasadeniu. Vystupoval v ochotníckom D-spolku, neskôr v pražskom kabarete Živé javisko.

V roku 1943 nastúpil na profesionálnu hereckú dráhu. Hral v třebíčskom Horáckom divadle, či v Divadle E. F. Buriana. V rokoch 1955-1966 pôsobil v Divadle na Vinohradech a až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1983 bol členom Národného divadla v Prahe.

Prvý raz sa na filmovom plátne objavil v roku 1942 ako fotograf v reklame Pět strýců a ako hotelový detektív vo vojnovej komédii Josefa Macha Nikdo nic neví. Svoj komediálny talent, ktorý mu priniesol popularitu medzi divákmi, prejavil už v komédii Vzorný kinematograf Haška Jaroslava (Oldřich Lipský, 1955).

V úlohe holiča-alkoholika zaujal v snímke Martina Friča s názvom Dnes naposled (1958). Práve Frič o rok neskôr zveril Sovákovi hlavnú postavu v rozprávke Dařbuján a Pandrhola. V tom istom roku tiež Zdeněk Podskalský dokončil film Kam čert nemůže, v ktorom sa Sovák objavil vo dvojici so svojím kolegom a priateľom Brodským.

Foto: YouTube

V roku 1963 si Sovák zahral so skúseným Janom Werichom v mikrokomédii Uspořená libra (Vladimír Svitáček, Jan Roháč), hral tiež v krimikomédii Mezi námi zloději (Vladimír Čech), vo filme Až přijde kocour (Vojtěch Jasný), a opäť Martin Frič ho obsadil do hlavnej úlohy v komédii Král Králů.

Znovu vo dvojici s Brodským sa Sovák ako sobášny podvodník zaskvel vo filme Čintamani a Podvodník (1964), ktorý podľa próz Karla Čapka nakrútil Jiří Krejčík. Rok 1966 priniesol Sovákovi rolu v detektívke Poklad byzantského kupce, no predovšetkým hlavnú rolu v bláznivej komédii Václava Vorlíčka Kdo chce zabít Jessii?.

V roku 1967 ho obsadil Vorlíček do ďalšieho nemenej bláznivého projektu – paródie na špionážne filmy s názvom Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Jiří Sovák ostal verný žánru kriminálnej komédie aj vďaka úlohe geniálneho autora detektívnych románov, od ktorého čerpajú inšpiráciu reálni zločinci – stvárnil ju v snímke Martina Friča Přísně tajné premiéry. A napokon opäť Frič obsadil Sováka do svojho posledného filmu Nejlepší ženská mého života (1968).

V tom čase na Sováka čakali jeho životné roly: V roku 1969 mu jednu z nich priniesol Zdeněk Podskalský v komédii Světáci, kde Sovák vytvoril jedného z trojice "fasádnikov" spolu s Janom Libíčkom a Vlastimilom Brodským. V roku 1970 si zahral vo Vorlíčkovej bláznivej a čiernym humorom pretkanej komédii "Pane, vy jste vdova!". V roku 1972 sa ako riaditeľ školy objavil vo veselohre Oldřicha Lipského Šest medvědů s Cibulkou a o rok neskôr preňho Josef Mach vytvoril hneď trojrolu v krimikomédii Tři nevinní.

Nezabudnuteľnú úlohu majstra Kroupu študujúceho vo večernej škole napísali Sovákovi priamo na mieru Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak v komédii "Marečku, podejte mi pero!", ktorú v roku 1976 nakrútil Oldřich Lipský. Z filmov, ktoré stihol Sovák nakrútiť v roku 1977, možno spomenúť sci-fi Zítra vstanu a opařím se čajem (Jindřich Polák), obľúbený detský film Ať žijí duchové! (Oldřich Lipský) a napokon ďalšiu legendárnu komédia Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček), kde vytvoril Sovák hereckú dvojicu s rovnako nezabudnuteľným Vladimírom Menšíkom.

Sovák, ktorého kolegovia familiárne volali "Sovča" účinkoval tiež vo viacerých obľúbených seriáloch – Byli jednou dva písaři (1972), kde bol jeho hereckým partnerom Miroslav Horníček, Chalupáři (1975) vo dvojici s Josefom Kemrom, rozprávková Arabela (1980), Létající Čestimír (1983), či My všichni školou poviní (1985). Jedným z posledných filmov, v ktorých diváci mohli Sováka vidieť, bola Oskarom i Zlatým Glóbusom ocenená snímka Kolja, ktorú v roku 1996 nakrútil Jan Svěrák.

Za celoživotné majstrovstvo Jiřímu Sovákovi udelili v marci roku 2000 cenu Thálie. Populárny český herec zomrel 6. septembra 2000 vo veku nedožitých osemdesiatich rokov. S prvou manželkou mal syna, herca Jiřího Schmitzera, ktorý s otcom hral v niekoľkých filmoch.

Herec napísal sériu spomienkových kníh "Jiří Sovák poprvé, podruhé, potřetí a počtvrté".