Jeruzalem 1. marca (TASR) - Štátnik, politik a bývalý premiér Izraelského štátu Jicchak Rabin bol laureátom Nobelovej ceny za mier (1994). S jeho menom sa spájajú najväčšie vojenské víťazstvá i najodvážnejšie mierové projekty Izraela. Spočiatku bol zástancom politiky železnej päste, prepracoval sa však k mierovým riešeniam konfliktov. Po podpise mierových zmlúv v nórskom Osle napríklad povedal: "My, ktorí sme bojovali proti vám Palestínčanom, vám dnes hovoríme hlasno a jasne: Už bolo dosť krvi a sĺz. Dosť!". Jeho život násilne ukončil židovský náboženský fanatik v roku 1995.

V utorok 1. marca uplynie od Rabinovho narodenia 100 rokov.

Jicchak Rabin sa narodil 1. marca 1922 v Jeruzaleme na historickom území Izraela, ktoré bolo v tom čase pod britskou mandátnou správou (samostatný štát Izrael bol vyhlásený 14. mája 1948). Vyštudoval poľnohospodársku školu, ale od roku 1940 spojil svoj život s armádou. Spočiatku ako príslušník elitných oddielov židovskej vojenskej podzemnej organizácie Hagana bojoval v izraelsko-arabských konfliktoch.

Po vzniku Izraelských obranných síl (IOS; hebrejsky Cva ha-hagana le-Jisrael, skratkou Cahal) v roku 1948 zastával významné veliteľské posty. V rokoch 1964-1968 pôsobil ako náčelník generálneho štábu IOS. Výrazný úspech dosiahol v bleskovej šesťdňovej vojne v roku 1967, keď dosiahol víťazstvo Izraela nad Egyptom, Sýriou a Jordánskom.

Z armády odišiel v roku 1968. Na poste veľvyslanca Izraela v Spojených štátoch amerických (USA) sa zaslúžil o konsolidáciu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami.

Po návrate do Izraela v roku 1973 sa aktivizoval politicky v Strane práce. Dostal sa do izraelského parlamentu Kneset, vo vláde Goldy Meirovej zaujal kreslo ministra práce.

Foto: TASR/AP

Po jej demisii sa stal premiérom Izraela (1974-77); jeho kabinet sa zameral na posilnenie ekonomiky, riešenie sociálnych problémov a posilnenie izraelskej armády. S podporou USA dospel Izrael počas jeho vlády k podpisu dohody o uvoľnení so Sýriou (1974), čím sa ukončila jomkipurská vojna - Izrael bol napadnutý Sýriou a Egyptom v roku 1973 počas židovského sviatku jom kipur - a po nej v roku 1975 nasledovala predbežná dohoda s Egyptom, po ktorej došlo v roku 1979 k podpisu egyptsko-izraelskej mierovej dohody.

V období rokov 1984-1990 pôsobil Jicchak Rabin ako minister obrany v koaličných izraelských vládach. Stranu práce doviedol k volebnému víťazstvu v parlamentných voľbách v júni 1992 a opätovne zaujal kreslo premiéra. S vtedajším predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásirom Arafatom si 13. septembra 1993 vo washingtonskom Bielom dome podal ruku a obaja tak spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom Osle.

Spoločne podpísali vo Švédsku dohodu o obmedzenej palestínskej samospráve na okupovanom západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy. Odložili ale rokovania o zásadných otázkach - kto bude mať v správe mesto Jeruzalem; vytýčenie hraníc; a možnosť návratu palestínskych utečencov.

Realizátori tohto projektu - premiér Jicchak Rabin, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a predseda OOP Jásir Arafat - dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier. Mierové aktivity a územné ústupky však rozdelili izraelskú spoločnosť a Rabin za to zaplatil najvyššiu cenu. Jeho vrahom sa 4. novembra 1995 na vtedajšom Námestí izraelských kráľov v Tel Avive (v súčasnosti premenovanom na Rabinovo námestie) stal židovský pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu národa a zastrelil Jicchaka Rabina počas mierového pochodu.

Za tento čin bol Amir odsúdený na doživotie, ďalších 14 rokov väzenia dostal za prípravu vraždy Jicchaka Rabina za priťažujúcich okolností a za zranenie Rabinovho ochrankára Jorama Rubina. V novembri 2020 žiadal Amir o priepustku z väzenia pre synov obrad bar micva, no vedenie väznice jeho žiadosť zamietlo. Podľa novín The Times of Israel izraelská tajná služba Šin Bet považovala aj po rokoch Amira za hrozbu pre národnú bezpečnosť, pretože má mimo väzenia veľa nasledovníkov, ktorí predstavujú nebezpečenstvo a sú ochotní konať v jeho mene.

Na počesť Jicchaka Rabina nesú jeho meno mnohé miesta a inštitúcie v Izraeli, ale aj v iných štátoch. Kneset tiež ustanovil 12. deň židovského mesiaca chešvan za oficiálny pamätný deň Jicchaka Rabina.