Peoria/Bratislava 4. februára (TASR) - Americká sociálna reformátorka, feministická aktivistka a spisovateľka Betty Friedanová vydala v roku 1963 knihu The Feminine Mystique (Ženská mystika), z ktorej sa stalo jedno zo zásadných diel moderného feministického hnutia. V sociologickej štúdii opísala nespokojnosť amerických žien zo strednej triedy v modernej spoločnosti. Od narodenia Betty Friedanovej, zakladateľky Národnej organizácie pre ženy (National Organization for Women, NOW), uplynie vo štvrtok 4. februára 100 rokov.

Betty Friedanová, rodný menom Bettye Naomi Goldsteinová, sa narodila 4. februára 1921 v meste Peoria. Pochádzala zo židovskej rodiny klenotníka. V roku 1942 ukončila univerzitné štúdium psychológie, ale ako väčšina amerických žien sa vydala a stala sa z nej žena v domácnosti. Od roku 1947 do 1969 bola vydatá za manažéra Carla Friedana, s ktorým mala tri deti. Rozptýlenie zo stereotypného života ženy v domácnosti hľadala v písaní článkov pre ženské časopisy.

Koncom 50. rokov minulého storočia mala v úmysle napísať článok o problémoch a pocitoch amerických žien, ktoré len veľmi ťažko hľadali v konzervatívnej spoločnosti priestor na sebarealizáciu. Prostredníctvom série otázok, ktoré Friedanová položila svojim spolužiačkam 14 rokov po ukončení školy, zisťovala reálny stav postavenia žien v americkej spoločnosti na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. Z pôvodne zamýšľaného článku pre tlač, ktorý však vydavateľ odmietol, vznikla kniha The Feminine Mystique (Ženská mystika). Tá vyšla v roku 1963 a znamenala počiatok výraznej sociálnej transformácie v oblasti postavenia žien.

Ani po vydaní knihy neprestala Friedanová upozorňovať na problémy žien. V roku 1966 založila National Organization for Women (Národná organizácia pre ženy, NOW), ktorá sa stala najvplyvnejšou organizáciou, zasadzujúcou sa za práva amerických žien a bojovala proti ich diskriminácii.

Aj vďaka jej aktivitám sa začalo otvorene v americkej spoločnosti hovoriť o nerovnom postavení žien na trhu práce, násilí páchanom na ženách, sexualite žien, nedostatočnom zastúpení žien vo verejnej sfére a o mnohých ďalších témach. Organizácia sa pod jej vedením zasadzovala aj za právo žien na potrat a postavila sa proti právu zamestnávateľov nezamestnať ženu s deťmi.

Friedanová bola predstaviteľkou takzvanej druhej vlny feministického hnutia. Vychádzala z presvedčenia, že všetci jedinci sú rovnako dôležití bez ohľadu na svoje pohlavie, rasu, farbu pleti, politické a náboženské presvedčenie.

Neskôr bolo dielo Friedanovej označované za zastarané. Radikálnejšie predstaviteľky feminizmu jej napríklad vyčítali, že sa venovala prevažne ženám pochádzajúcich zo strednej vyššej triedy a opomínala problémy sociálne nižšie postavených žien. Aj na tieto výčitky reagovala Friedanová knihou The Second Stage (1981).

V posledných rokoch svojho aktívneho života sa venovala boju za záujmy starších žien, ale aj mužov. Posledná kniha Mythos Alter jej vyšla v roku 1995.

Betty Friedanová, ktorá stála pri výrazných zmenách v postavení žien v americkej modernej spoločnosti, zomrela 4. februára 2006 vo veku 85 rokov.