Washington/Ženeva/Paríž 10. januára (TASR) - Pakt Spoločnosti národov, ktorého podnetom na vznik sa stal 14. bod posolstva prezidenta USA Woodrowa Wilsona Kongresu z 8. januára 1918, bol súčasťou mierových zmlúv uzatvorených s Nemeckom, Rakúskom, Bulharskom a Tureckom. Účinnosť nadobudol 10. januára 1920, keď vstúpila do platnosti Versaillská mierová zmluva. Pred 100 rokmi začala formálne existovať Spoločnosť národov, predchodkyňa Organizácie Spojených národov (OSN).

Program Woodrowa Wilsona (1856 - 1924) zhrnutý do 14 bodov sa týkal medzinárodného usporiadania sveta po prvej svetovej vojne (1914 - 1918). Prezident Wilson, vo funkcii od 4. marca 1913 do 4. marca 1921, predniesol v programe svoju víziu stabilného a dlhotrvajúceho mieru v Európe. V 14. bode sformuloval potrebu založenia Spoločnosti národov. Na plenárnom zasadnutí Parížskej mierovej konferencii 25. januára 1919 víťazné mocnosti schválili rezolúciu, v súlade s ktorou sa Pakt o Spoločnosti národov stane integrálnou súčasťou mierových zmlúv. Zmienený pakt bol 28. júna 1919 začlenený do textu Versaillskej mierovej zmluvy, ako aj do Trianonskej zmluvy, Saint-Germainskej zmluvy a Neuillskej zmluvy.

Parížska mierová konferencia vyústila do Versaillskej mierovej zmluvy. Tá bola uzatvorená v Zrkadlovej sieni Versaillského paláca 28. júna 1919 a formálne sa ňou skončila prvá svetová vojna. Na konferencii sa zúčastnilo 27 štátov a päť britských domínií. Dosahy Versaillskej mierovej zmluvy na Nemecko priniesli okrem povinnosti platiť reparácie a úpravy hraníc - napríklad Alsasko-Lotrinsko pripadlo Francúzsku - aj vznik nových štátov: Poľska či Československa.

Versaillská mierová zmluva nadobudla účinnosť 10. januára 1920 po jej ratifikácii Nemeckom a troma hlavnými mocnosťami.

Prvú schôdzu Rady Spoločnosti národov zvolal prezident Wilson na 16. januára 1920 do Paríža. Základnými princípmi Spoločnosti národov boli zákaz vojen, spravodlivosť, dodržiavanie medzinárodného práva, členovia sa zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a nezávislosť politiky všetkých členských štátov proti akejkoľvek vonkajšej agresii.

Slovenský diplomat Miroslav Musil v článku "Štefan Osuský - priekopník Spoločnosti národov a zjednotenej Európy" (Studia Politica Slovaca, Personálie) napísal: "V Múzeu Paláca národov v Ženeve je len zopár portrétov významných osobností, ktoré sa zapísali do dejín Spoločnosti národov, predchodkyne Organizácie Spojených národov. Patrí medzi nich iniciátor Spoločnosti národov Woodrow Wilson, jeden z otcov zjednotenej Európy Aristide Briand a spolu s nimi aj Štefan Osuský, jeden z duchovných pilierov Spoločnosti národov."

Začiatok 30. rokov 20. storočia znamenal úpadok Spoločnosti národov. Japonsko v rokoch 1932 - 1945 obsadilo historickú oblasť Mandžusko na severe Číny, Nemecko po nástupe nacizmu opustilo Spoločnosť národov, v roku 1934 do nej vstúpil Sovietsky zväz (ZSSR). Taliansko-etiópska vojna (1935 - 1936), v ktorej proti sebe bojovali dva členské štáty Spoločnosti národov, znamenala stroskotanie kolektívnej bezpečnosti: sankcie Spoločnosti národov uvalené na Taliansko za jeho agresiu v Etiópii sa ukázali neúčinné. Taliansko sa potom priklonilo k Nemecku. Následne už Spoločnosť národov bez reagovania sledovala udalosti až do vypuknutia druhej svetovej vojny: občiansku vojnu v Španielsku, inváziu Nemecka do Poľska. Poslednou iniciatívou Spoločnosti národov bolo vylúčenie ZSSR po jeho invázii do Fínska 30. novembra 1939.

Spoločnosť národov mala troch generálnych tajomníkov: britského diplomata škótskeho pôvodu Jamesa Erica Drummonda (1876 - 1951), vo funkcii 1920 - 1933, francúzskeho vysokého štátneho úradníka a diplomata Josepha Louisa Avenola (1879 - 1952), vo funkcii 1933 - 1940, a írskeho diplomata Seána Lestera (1888 - 1959), vo funkcii 1940 - 1946.

Koncom druhej svetovej vojny americký prezident Franklin D. Roosvelt použil slovné spojenie Spojené národy. Prvýkrát sa použilo 1. januára 1942 v Deklarácii OSN, v ktorej sa predstavitelia 26 krajín zaviazali spoločne pokračovať vo vojne proti Nemecku, Taliansku a Japonsku. OSN vznikla 24. októbra 1945. Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 predstaviteľmi 50 členských krajín.

Spoločnosť národov, ktorej sídlo bolo v Ženeve, oficiálne zanikla 20. apríla 1946.