Paríž/Londýn/Bratislava 11. novembra (TASR) - Bolo päť hodín ráno 11. novembra 1918. V železničnom vagóne pri Compiégne neďaleko Paríža práve dorokovali predstavitelia Dohody a Nemecka. Výsledok ich stretnutia znamenal pre Európu a jej obyvateľov nielen pokoj od bojov, ale i zásadné zmeny v mnohých oblastiach života.

V sobotu 11. novembra uplynie 105. výročie od uzatvorenia prímeria medzi Nemeckom a dohodovými štátmi, čím sa oficiálne ukončila prvá svetová vojna (1914-1918).

"Rokovania o miery sa vo vagóne pri Compiégne začali už 8. novembra. Počas nich 9. novembra abdikoval nemecký cisár Wilhelm II. a Nemecko sa stalo republikou na čele s kancelárom Friedrichom Ebertom. Nakoniec bolo prímerie medzi Nemeckom a dohodovými štátmi (Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) platné od 11. hodiny parížskeho času toho istého dňa. Podmienky prímeria zodpovedali kapitulácii: zrušenie Brestlitovskej zmluvy, evakuácia všetkých okupovaných území a odovzdanie obrovského množstva vojenského materiálu a dopravných prostriedkov," vysvetlila pre TASR vedecká pracovníčka Vojenského historického ústavu (VHÚ) Jana Zaťková.

Uzatvorenie prímeria bolo očakávanou udalosťou. Na jeseň 1918 sa Nemecko a jeho spojenci nachádzali na pokraji zrútenia. Vplyvom vojenských porážok a zlej hospodárskej situácie sa vzbury a povstania šírili medzi vojakmi i civilmi. Nemecko postupne zostalo na vedenie vojny samé.

"Dňa 29. septembra Spojenci obsadili Sofiu a Bulharsko uzatvorilo prímerie, 31. októbra kapitulovala Osmanská ríša. Posledný rakúsko-uhorský panovník Karol II. sa pokúsil zachrániť rúcajúcu sa monarchiu a 16. októbra 1918 vyhlásil federalizáciu monarchie. Ani tento akt však jej rozpadu na národnostné štáty už nezabránil. Pod vplyvom udalostí bola 28. októbra vyhlásená samostatná republika Čechov a Slovákov a osamostatňovať sa začali aj jej ostatné časti. V maďarskej časti Uhorska bola na krátky čas vymenovaná uhorská vláda Mihálya Károlyiho," povedala ďalej historička.

Začiatkom novembra zástupcovia Rakúsko-Uhorska podpísali pri Padove prímerie. Nasledoval rozpad monarchie a vznik samostatnej Rakúskej republiky a Maďarskej ľudovej republiky. V samotnom Nemecku došlo 3. novembra k vzbure, ktorá prerástla do revolúcie. Za týchto okolností už Nemecko nebolo schopné čeliť postupu dohodových vojsk.

"Poverenie viesť nemeckú delegáciu a vyjednať prímerie však nedostali vojenskí predstavitelia štátu, ale touto úlohou bol poverený politik katolíckej strany Matthias Erzberger. Na čele delegácie spojencov stál ich najvyšší vojenský predstaviteľ - francúzsky maršal Ferdinand Foch," uviedla Zaťková.

Prvá svetová vojna sa skončila. Jej bilancia bola desivá. Vo vojne zomrelo okolo 8 až 10 miliónov vojakov, zranených alebo trvale zmrzačených bolo okolo 20 miliónov. O život prišlo i mnoho civilistov v dôsledku podvýživy, chorôb, genocídy či bombardovania.

Na európskom kontinente zanikli 3 veľké monarchie - Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Rusko. Ich obyvatelia sa museli vyrovnať s chaosom ktorý sprevádzal vznik nových štátov na ich troskách ako aj s návratom tisícov vojakov, ranených a zajatcov. Časť územia Francúzska a Belgicka ako aj ich hospodárstvo a priemysel bola zničená vojnovými udalosťami. Toto všetko prispelo k tvrdým podmienkam mierovej zmluvy s Nemeckom. Versaillská mierová zmluva bola uzatvorená 28. júna 1919 a vstúpila do platnosti 10. januára 1920.

"V Nemecku text zmluvy vyvolal veľké pobúrenie. Podľa bodu 231 bolo Nemecko zodpovedné za škody a utrpenie vyvolané jeho agresiou. Nemecko prišlo o časti svojho územia a predovšetkým Francúzsko a Belgicko volali po tvrdých hospodárskych a peňažných reparáciách, ktoré mali nahradiť ich straty. Stanovené boli nakoniec vecné reparácie – teda množstvo surovín, tovarov či koní, ktoré malo Nemecko odovzdať. Peňažné reparácie boli vypočítané dodatočne a v roku 1921 po nemeckých protestoch nad premrštenými sumami bola stanovená ich výška na 132 miliárd zlatých mariek," dodala Zaťková.

Ukončenie 1. svetovej vojny sa síce udialo pred 105 rokmi, tento deň si svet pripomína dodnes. V krajinách Commonwealthu pod oficiálnym názvom Remembrance Day (Deň pamäti), v USA ako Veterans Day (Deň veteránov), vo Francúzsku a Belgicku ako Jour de l’Armistice (Deň prímeria), v Holandsku ako Wapenstilstandsdag (Deň prímeria).

"Symbolom tohto dňa sa stal kvet červeného maku, ktorý kvitol medzi hrobmi na flanderských (flámskych) poliach a v roku 1915 sa stal inšpiráciou pre báseň In Flanders Fields kanadského vojenského lekára Johna McCraea. Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil, zomrel 28. januára 1918. Jeho báseň sa však stala inšpiráciou pre kvet červeného maku ako symbolu spomienky na vojnové hrôzy," dodala pre TASR vedecká pracovníčka VHÚ.