Machu Picchu/Bratislava 24. júla (TASR) - Patrí medzi turistami k najvyhľadávanejším miestam na svete a medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie v Peru. Machu Picchu, známe aj ako Stratené mesto Inkov, láka tisíce turistov z celého sveta svojou jedinečnosťou, výnimočnosťou i tajuplnosťou, ktorú si uchováva dodnes.

Kultové mesto Inkov je od roku 1983 na zozname pamiatok Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) a v roku 2007 bolo zaradené medzi sedem nových divov sveta.

Od objavenia Machu Picchu americkým archeológom Hiramom Binghamom, uplynie v sobotu 24. júla 110 rokov.

Slávne mesto peruánskych Inkov leží v Andách vo výške 2.430 metrov nad morom nad údolím Urubamba asi 80 kilometrov severozápadne od mesta Cusca. Vybudovať ho dal najmocnejší vládca inkskej ríše Pachacuti Inca Yupanqui v polovici 15. storočia - okolo rokov 1460 až 1470.

Viac ako 400 rokov ležal "stratený" klenot ukrytý vysoko v horách až pokiaľ ruiny mesta neobjavil 24. júla 1911 americký archeológ, havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojim sprievodcom Melchorom Arteagom a s pomocou miestnych obyvateľov. Stratenému mestu dal názov Machu Picchu podľa pohoria, ktoré sa týči nad ním, čo v kečuánskom jazyku znamená "Starý vrch".

Hiram Bingham celú oblasť dôkladne preskúmal vďaka čomu sa mu podarilo objaviť mnoho vzácnych artefaktov. Boli medzi napríklad strieborné nádoby, pozostatky kostí, bižutéria, keramika a múmie. Všetky tieto objekty presunuli na ďalšie skúmanie do univerzity v Yale, na ktorej pôsobil, ale v roku 2014 museli veľkú časť z nich vrátiť späť do Peru.

Na Machu Picchu sa nachádzajú rôzne budovy, námestia, parky, veže a plošiny poprepájané chodníkmi a schodmi. Časť z nich slúžili ako obydlia, ale nachádzali sa tam tiež kúpele a dôležitou súčasťou boli chrámy, kde vzdávali obetu a úctu svojim bohom. Niektoré stavby postavili terasovitým spôsobom, aby sa nezačali zosúvať a nezničili sa. Medzi hlavné miesta patrí Chrám slnka, Chrám Kondora a rituálne miesto, na ktorom je pripútané slnko - Intihuatana.

Všetky stavby sú v klasickom inkskom štýle s leštenými stenami pravidelného tvaru. Inkovia nevyužívali pri výstavbe žiadne zvieratá alebo vozy s kolesami. Aj obrovské kamene nosili na vrchol sami, tam ich potom opracovávali tak, aby do seba dokonale zapadli bez použitia ďalšieho spojovacieho materiálu. Pri opracovávaní kameňov boli takí precízni, že po ich spojení medzi ne nevošiel ani nôž s tenkou čepeľou.

Po objave si profesor Bingham do svojho denníka napísal: "Kombinácia dômyselných línií, symetria opracovaných kameňov pôsobí obrovským dojmom, harmonickejšie a ladnejšie ako mramorové chrámy Starého sveta. Keď zvážime, že nebola použitá malta, medzi kameňmi neboli nijaké škaredé škáry, akoby tu múry vyrástli už hotové."

Prečo bolo mesto postavené práve v odľahlej divočine vo výške takmer 2.500 metrov nad morom nie je úplne zrejmé. Medzi odborníkmi prevláda názor, že Inkovia, ktorí si hovorili synovia Slnka, chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku. Historici rovnako predpokladajú, že zánik Machu Picchu súvisí so zánikom ríše Inkov po vylodení španielskych dobyvateľov v roku 1531.