Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skupinu Anthropoid vysadili 29. decembra 1941 o 02.24 h spolu s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe.
Autor TASR
Dolní Vilémovice/Bratislava 23. júna (TASR) - Tak ako jeho vojenský bojový druh a priateľ Jozef Gabčík, aj on obliekal vojenské rovnošaty troch armád – prvorepublikovej Československej armády, francúzskej Cudzineckej légie a napokon tiež britskej. Patrí medzi významné osobnosti československých vojenských dejín.
Od narodenia Jana Kubiša, ktorý spolu s Jozefom Gabčíkom uskutočnil atentát na tretieho muža nacistického Nemecka, zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, uplynie v sobotu 24. júna 110 rokov.
Jan Kubiš sa narodil 24. júna 1913 v českej obci Dolní Vilémovice. Vzhľadom na limitujúce finančné možnosti panujúce v rodine obuvníka Františka Kubiša a jeho manželky, nebolo možné poskytnúť ich deťom patričné vzdelanie. Mladý Jan z tohto dôvodu po skončení základnej školskej dochádzky najskôr pracoval v poľnohospodárstve, neskôr bol kuričom v miestnej tehelni.
"Jeho ďalšia neľahká cesta životom, ktorá predznamenala aj jeho ďalšie osudy, sa začala na začiatku októbra 1935, keď nastúpil na prezenčnú službu v československej brannej moci v rámci pešieho pluku 31 v Jihlave. Po absolvovaní základného výcviku bol odoslaný do poddôstojníckej školy, ktorú v roku 1936 absolvoval s veľmi dobrým prospechom. Po jej skončení ho premiestnili k 9. pešej rote v Znojme. Postupom času bol povýšený na slobodníka a desiatnika. Kubišovi sa vojenský život zapáčil a v neistej dobe nehodlal ďalej pokračovať v civilnom živote," povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Po ukončení prezenčnej služby pokračoval ďalej ako slúžiaci poddôstojník. "Kubiša 15. októbra 1937 premiestnili k pešiemu pluku 34 v Opave s určením pre priamo podriadený strážny prápor XIII. v Jakartoviciach. V rámci jednotky, ktorá vykonávala strážnu službu pri výstavbe fortifikačných stavieb, zastával funkcie veliteľa družstva, zástupcu veliteľa čaty a veliteľa strážneho oddielu 3./XIII. strážnej roty v Litultoviciach. Na jar posledného roka existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol krátku dobu inštruktorom v plukovnej poddôstojníckej škole pešieho pluku 15," spresnil ďalej Šumichrast.
Po tragických mníchovských udalostiach s ním 19. októbra 1938 rozviazali záväzok k ďalšej dobrovoľnej službe. Kubiš sa vrátil do rodnej obce. "S okupáciou vlasti sa nezmieril a ilegálne opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava. Jeho cesta viedla do Poľska, kde sa prihlásil do rodiaceho sa československého zahraničného odboja. Odtiaľ zamieril do francúzskej Cudzineckej légie. Po vstupe Francúzska do vojny ho spolu s ostatnými Čechmi a Slovákmi zo záväzku uvoľnili. V septembri 1939 bol prezentovaný v Agde a zaradený k 4. rote československého pešieho pluku. Následne v novembri 1939 ho premiestnili k 11. rote československého pešieho pluku 1 a v decembri povýšili na rotného. Ako veliteľ družstva sa zúčastnil na bojoch proti Nemcom," priblížil Šumichrast.
Po páde Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde ako pasažier priplával 13. júla 1940 na lodi Rod el Farag. Vo februári 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov pechoty v zálohe. Na výcvik pre zvláštne účely ho vytypovali medzi prvými a už v auguste 1941 odcestoval do základného sabotážneho kurzu na STS 26 v Škótsku. V Ringway pri Manchesteri absolvoval v rámci STS 51 paradesantný výcvik. Po návrate k materskej jednotke zastával funkciu zástupcu veliteľa 1. čaty a v októbri ho odvelili na kurz streľby do Škótska.
"Kubiša na želanie Gabčíka zaradili do skupiny Anthropoid. Spoločne boli 8. novembra 1941 pridelení k československej výcvikovej stanici STS 2 v Bellasis pri Dorkingu. Tu sa do 27. decembra 1941 zdokonaľoval v streľbe, v práci s výbušninami, riadení motorových vozidiel a v boji zblízka. Pred odletom do okupovanej vlasti ho s Gabčíkom prijal prezident republiky Edvard Beneš. Ich úlohou bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha," vysvetlil Šumichrast.
Skupinu Anthropoid vysadili 29. decembra 1941 o 02.24 h spolu s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na Reinharda Heydricha, ktorý bol pre Adolfa Hitlera prototypom árijského muža, vyznačujúceho sa krutosťou a bezohľadnosťou. V tento deň dostal Gabčík o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet. Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Preto Kubiš vzápätí hodil granát, ktorý explodoval tesne pri aute, pričom úlomky protektora smrteľne zranili.
Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici podľahol. Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc. Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach.
"Hrdinský život Kubiša a jeho ďalších šiestich spolubojovníkov sa skončil 18. júna 1942 v pravoslávnom chráme v Resslovej ulici, v boji s nacistickou presilou. Posmrtne bol postupne povýšený do vyšších dôstojníckych hodnosti. Do hodnosti plukovníka in memoriam bol menovaný 30. júna 2002. Za jeho hrdinský čin zaplatili životom aj 14 členovia jeho rodiny, ktorých nacisti popravili 24. októbra 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen. Jan Kubiš, ako aj jeho spolubojovník Jozef Gabčík, boli statoční československí vlastenci, nebojácni a disciplinovaní vojaci, ktorí splnili vojenský rozkaz. Ako vojnovým hrdinom im patrí naša úprimná úcta," dodal na záver pre TASR Peter Šumichrast.
Od narodenia Jana Kubiša, ktorý spolu s Jozefom Gabčíkom uskutočnil atentát na tretieho muža nacistického Nemecka, zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, uplynie v sobotu 24. júna 110 rokov.
Jan Kubiš sa narodil 24. júna 1913 v českej obci Dolní Vilémovice. Vzhľadom na limitujúce finančné možnosti panujúce v rodine obuvníka Františka Kubiša a jeho manželky, nebolo možné poskytnúť ich deťom patričné vzdelanie. Mladý Jan z tohto dôvodu po skončení základnej školskej dochádzky najskôr pracoval v poľnohospodárstve, neskôr bol kuričom v miestnej tehelni.
"Jeho ďalšia neľahká cesta životom, ktorá predznamenala aj jeho ďalšie osudy, sa začala na začiatku októbra 1935, keď nastúpil na prezenčnú službu v československej brannej moci v rámci pešieho pluku 31 v Jihlave. Po absolvovaní základného výcviku bol odoslaný do poddôstojníckej školy, ktorú v roku 1936 absolvoval s veľmi dobrým prospechom. Po jej skončení ho premiestnili k 9. pešej rote v Znojme. Postupom času bol povýšený na slobodníka a desiatnika. Kubišovi sa vojenský život zapáčil a v neistej dobe nehodlal ďalej pokračovať v civilnom živote," povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Po ukončení prezenčnej služby pokračoval ďalej ako slúžiaci poddôstojník. "Kubiša 15. októbra 1937 premiestnili k pešiemu pluku 34 v Opave s určením pre priamo podriadený strážny prápor XIII. v Jakartoviciach. V rámci jednotky, ktorá vykonávala strážnu službu pri výstavbe fortifikačných stavieb, zastával funkcie veliteľa družstva, zástupcu veliteľa čaty a veliteľa strážneho oddielu 3./XIII. strážnej roty v Litultoviciach. Na jar posledného roka existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol krátku dobu inštruktorom v plukovnej poddôstojníckej škole pešieho pluku 15," spresnil ďalej Šumichrast.
Po tragických mníchovských udalostiach s ním 19. októbra 1938 rozviazali záväzok k ďalšej dobrovoľnej službe. Kubiš sa vrátil do rodnej obce. "S okupáciou vlasti sa nezmieril a ilegálne opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava. Jeho cesta viedla do Poľska, kde sa prihlásil do rodiaceho sa československého zahraničného odboja. Odtiaľ zamieril do francúzskej Cudzineckej légie. Po vstupe Francúzska do vojny ho spolu s ostatnými Čechmi a Slovákmi zo záväzku uvoľnili. V septembri 1939 bol prezentovaný v Agde a zaradený k 4. rote československého pešieho pluku. Následne v novembri 1939 ho premiestnili k 11. rote československého pešieho pluku 1 a v decembri povýšili na rotného. Ako veliteľ družstva sa zúčastnil na bojoch proti Nemcom," priblížil Šumichrast.
Po páde Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde ako pasažier priplával 13. júla 1940 na lodi Rod el Farag. Vo februári 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov pechoty v zálohe. Na výcvik pre zvláštne účely ho vytypovali medzi prvými a už v auguste 1941 odcestoval do základného sabotážneho kurzu na STS 26 v Škótsku. V Ringway pri Manchesteri absolvoval v rámci STS 51 paradesantný výcvik. Po návrate k materskej jednotke zastával funkciu zástupcu veliteľa 1. čaty a v októbri ho odvelili na kurz streľby do Škótska.
"Kubiša na želanie Gabčíka zaradili do skupiny Anthropoid. Spoločne boli 8. novembra 1941 pridelení k československej výcvikovej stanici STS 2 v Bellasis pri Dorkingu. Tu sa do 27. decembra 1941 zdokonaľoval v streľbe, v práci s výbušninami, riadení motorových vozidiel a v boji zblízka. Pred odletom do okupovanej vlasti ho s Gabčíkom prijal prezident republiky Edvard Beneš. Ich úlohou bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha," vysvetlil Šumichrast.
Skupinu Anthropoid vysadili 29. decembra 1941 o 02.24 h spolu s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na Reinharda Heydricha, ktorý bol pre Adolfa Hitlera prototypom árijského muža, vyznačujúceho sa krutosťou a bezohľadnosťou. V tento deň dostal Gabčík o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet. Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Preto Kubiš vzápätí hodil granát, ktorý explodoval tesne pri aute, pričom úlomky protektora smrteľne zranili.
Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici podľahol. Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc. Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach.
"Hrdinský život Kubiša a jeho ďalších šiestich spolubojovníkov sa skončil 18. júna 1942 v pravoslávnom chráme v Resslovej ulici, v boji s nacistickou presilou. Posmrtne bol postupne povýšený do vyšších dôstojníckych hodnosti. Do hodnosti plukovníka in memoriam bol menovaný 30. júna 2002. Za jeho hrdinský čin zaplatili životom aj 14 členovia jeho rodiny, ktorých nacisti popravili 24. októbra 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen. Jan Kubiš, ako aj jeho spolubojovník Jozef Gabčík, boli statoční československí vlastenci, nebojácni a disciplinovaní vojaci, ktorí splnili vojenský rozkaz. Ako vojnovým hrdinom im patrí naša úprimná úcta," dodal na záver pre TASR Peter Šumichrast.
