Rakúsko-Uhorská vláda videla za atentátom srbské sprisahanie. Povzbudená podporou Nemecka dala Srbsku ultimátum, o ktorom vopred vedela, že nemôže byť prijaté.
Autor TASR
Sarajevo/Bratislava 27. júna (TASR) - Atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este, poslúžil ako jedna zo zámienok rozpútania prvej svetovej vojny. Mesiac po atentáte 28. júla 1914 vyhlásilo totiž Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa rozpútal vojnový konflikt, ktorý zasiahol nielen Európu, ale bojovalo sa aj v Afrike a v Ázii.
V piatok 28. júna uplynie 110 rokov ako v Sarajeve, v dnešnom hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, výstrely atentátnika Gavrila Principa usmrtili následníka rakúsko-uhorského trónu a arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú, vojvodkyňu z Hohenbergu.
Na základe Berlínskej zmluvy z roku 1878 dostalo Rakúsko-Uhorsko do správy Bosnu a Hercegovinu, ktoré ešte ostali formálnou súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1908 rakúsko-uhorská monarchia však územie Bosny a Hercegoviny anektovala a zaviedla tu vlastnú správu. To sa nepáčilo miestnemu obyvateľstvu, ktorých odboj podporovalo Srbsko. Na území Bosny a Hercegoviny sa sformovalo silné národnooslobodzovacie hnutie, ktorého súčasťou boli aj príslušníci organizácie Mladá Bosna a skupiny Čierna ruka, strojcovia atentátu.
V júni 1914 začala rakúsko-uhorská armáda v Bosne a Hercegovine veľké vojenské cvičenie. Manévre sa navyše konali neďaleko pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d'Este, v tom čase aj vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády, sa prišiel pozrieť na záver cvičenia aj so svojou manželkou. Napriek varovaniam, že jeho život by mohol byť ohrozený, sa rozhodol navštíviť Sarajevo.
Následník rakúsko-uhorského trónu a jeho manželka dorazili do Sarajeva 28. júna 1914, kde na nich čakalo sedem atentátnikov na čele s učiteľom a novinárom Danilom Ilićom. Cestou na sarajevskú radnicu zaútočil jeden z atentátnikov Nedeljko Čabrinović na automobilovú kolónu následníka trónu bombou, ale nezasiahol presne auto s Františkom Ferdinandom d'Este. Pri útoku sa zranilo 11 ľudí, útočníka polícia zadržala. Ďalší traja útočníci sa o ďalší útok nepokúsili a kolóna dorazila na radnicu.
Po prijatí na radnici sa následník trónu s manželkou rozhodli navštíviť zranených v nemocnici. Vzhľadom na udalosti padlo rozhodnutie o zmene trasy. Táto informácia sa však nedostala k českému šoférovi následníkovho auta Leopoldovi Lojkovi, ktorý zabočil na pôvodnú trasu. Keď zistil, že zabočil nesprávne, zastavil auto a začal cúvať, aby sa dostal na novú trasu.
Toto nedorozumenie využil srbský študent Gavrilo Princip, priskočil k autu, oprel sa o záložnú pneumatiku a dvakrát vystrelil. Jeden výstrel zasiahol arcivojvodu do krku a druhý zasiahol jeho manželku do brucha. Obidvaja zomreli v priebehu niekoľkých minút.
Atentátnika Principa zadržali na mieste činu. Keďže v čase atentátu nebol podľa rakúskeho práva plnoletý (nemal ešte 20 rokov), nemohol dostať trest smrti. Odsúdili ho na maximálny trest - 20 rokov väzenia v pevnosti Terezín, kde 28. apríla 1918 zomrel na tuberkulózu.
Rakúsko-Uhorská vláda videla za atentátom srbské sprisahanie. Povzbudená podporou Nemecka dala Srbsku ultimátum, o ktorom vopred vedela, že nemôže byť prijaté. Po vyhýbavej odpovedi vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko mobilizáciu a vzápätí aj 28. júla 1918 vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna, ktorá si počas štyroch rokov trvania vyžiadala životy desať miliónov vojakov a približne sedem miliónov civilistov. Skončila sa 11. novembra 1918, presne o 11.00 h po tom, čo rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú dohodu.
Prvá svetová vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozklad Nemeckého cisárstva, zánik Rakúsko-Uhorska i cárskeho Ruska. Víťazné mocnosti uzavreli s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Ako prvá bola 28. júna 1919 podpísaná Versaillská mierová zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 10. januára 1920 a aj oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu.
V piatok 28. júna uplynie 110 rokov ako v Sarajeve, v dnešnom hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, výstrely atentátnika Gavrila Principa usmrtili následníka rakúsko-uhorského trónu a arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú, vojvodkyňu z Hohenbergu.
Na základe Berlínskej zmluvy z roku 1878 dostalo Rakúsko-Uhorsko do správy Bosnu a Hercegovinu, ktoré ešte ostali formálnou súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1908 rakúsko-uhorská monarchia však územie Bosny a Hercegoviny anektovala a zaviedla tu vlastnú správu. To sa nepáčilo miestnemu obyvateľstvu, ktorých odboj podporovalo Srbsko. Na území Bosny a Hercegoviny sa sformovalo silné národnooslobodzovacie hnutie, ktorého súčasťou boli aj príslušníci organizácie Mladá Bosna a skupiny Čierna ruka, strojcovia atentátu.
V júni 1914 začala rakúsko-uhorská armáda v Bosne a Hercegovine veľké vojenské cvičenie. Manévre sa navyše konali neďaleko pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d'Este, v tom čase aj vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády, sa prišiel pozrieť na záver cvičenia aj so svojou manželkou. Napriek varovaniam, že jeho život by mohol byť ohrozený, sa rozhodol navštíviť Sarajevo.
Následník rakúsko-uhorského trónu a jeho manželka dorazili do Sarajeva 28. júna 1914, kde na nich čakalo sedem atentátnikov na čele s učiteľom a novinárom Danilom Ilićom. Cestou na sarajevskú radnicu zaútočil jeden z atentátnikov Nedeljko Čabrinović na automobilovú kolónu následníka trónu bombou, ale nezasiahol presne auto s Františkom Ferdinandom d'Este. Pri útoku sa zranilo 11 ľudí, útočníka polícia zadržala. Ďalší traja útočníci sa o ďalší útok nepokúsili a kolóna dorazila na radnicu.
Po prijatí na radnici sa následník trónu s manželkou rozhodli navštíviť zranených v nemocnici. Vzhľadom na udalosti padlo rozhodnutie o zmene trasy. Táto informácia sa však nedostala k českému šoférovi následníkovho auta Leopoldovi Lojkovi, ktorý zabočil na pôvodnú trasu. Keď zistil, že zabočil nesprávne, zastavil auto a začal cúvať, aby sa dostal na novú trasu.
Toto nedorozumenie využil srbský študent Gavrilo Princip, priskočil k autu, oprel sa o záložnú pneumatiku a dvakrát vystrelil. Jeden výstrel zasiahol arcivojvodu do krku a druhý zasiahol jeho manželku do brucha. Obidvaja zomreli v priebehu niekoľkých minút.
Atentátnika Principa zadržali na mieste činu. Keďže v čase atentátu nebol podľa rakúskeho práva plnoletý (nemal ešte 20 rokov), nemohol dostať trest smrti. Odsúdili ho na maximálny trest - 20 rokov väzenia v pevnosti Terezín, kde 28. apríla 1918 zomrel na tuberkulózu.
Rakúsko-Uhorská vláda videla za atentátom srbské sprisahanie. Povzbudená podporou Nemecka dala Srbsku ultimátum, o ktorom vopred vedela, že nemôže byť prijaté. Po vyhýbavej odpovedi vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko mobilizáciu a vzápätí aj 28. júla 1918 vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna, ktorá si počas štyroch rokov trvania vyžiadala životy desať miliónov vojakov a približne sedem miliónov civilistov. Skončila sa 11. novembra 1918, presne o 11.00 h po tom, čo rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú dohodu.
Prvá svetová vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozklad Nemeckého cisárstva, zánik Rakúsko-Uhorska i cárskeho Ruska. Víťazné mocnosti uzavreli s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Ako prvá bola 28. júna 1919 podpísaná Versaillská mierová zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 10. januára 1920 a aj oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu.