Sora/Bratislava 7. júla (TASR) - Filmový režisér a herec Vittorio De Sica patril k spoluzakladateľom talianskeho filmového neorealizmu. Spolu s režisérmi ako Federico Fellini či Michelangelo Antonioni vytváral novú vlnu talianskej kinematografie. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Deti ulice, Zlodeji bicyklov, Umberto D. alebo Vrchárka. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 7. júla 120 rokov.
Vittorio De Sica sa narodil 7. júla 1902 (niektoré zdroje uvádzajú ako rok narodenia aj 1901) v mestečku Sora. Neskôr sa rodina presťahovala do Neapola, kde budúci režisér pracoval ako úradník. Oveľa viac ho však priťahovalo herectvo, ktorému sa začal naplno venovať od polovice 20. rokov minulého storočia.
Zakrátko sa stal obľúbeným hercom a stvárnil desiatky úloh. Po boku Giny Lollobrigidy napríklad stelesnil dobráckeho strážmajstra v romanticko-komediálnej sérii filmov Pane, amore e fantasia (Chlieb, láska a fantázia, 1953) a Pane, amore e gelosia (Chlieb, láska a žiarlivosť, 1954). Titulnú úlohu bezcharakterného generála presvedčivo stvárnil zasa vo vojnovej dráme Il Generale della Rovere (1959).
Ako režisér debutoval komédiami, ku ktorým sa postupne pridali filmy s vážnejšou tematikou. Podobu jeho filmov výrazne ovplyvnilo stretnutie s talianskym scenáristom Cesarem Zavattinim. Významným výsledkom ich spolupráce sa stala neorealistická dráma I Bambini ci guardano (Deti sa na nás dívajú, 1944) zobrazujúca smutný príbeh malého chlapca trpiaceho zlým vzťahom jeho rodičov.
Zložitej téme vzťahov dospelých a detí sa tvorcovia venovali aj v ďalšej mimoriadne úspešnej snímke s názvom Sciuscia (Deti ulice, 1946). Film o deťoch zarábajúcich si na chleba čistením topánok americkým vojakom zaradil Vittoria De Sicu medzi veľkých filmových tvorcov neorealizmu.
Nasledovali nemenej úspešné neorealistické snímky Ladri di biciclette (Zlodeji bicyklov, 1948), Miracolo a Milano (Zázrak v Miláne, 1951) či Umberto D. (1952).
Po niekoľkoročnej prestávke sa vrátil na scénu s adaptáciou románu Alberta Moraviu La Ciociara (Vrchárka, 1960). Hlavné úlohy v známej vojnovej dráme stvárnili Sophia Lorenová a Jean-Paul Belmondo, pričom talianska diva Lorenová za svoj výkon získala Oscara.
Sophia Lorenová sa stala obľúbenkyňou Vittoria De Sicu a ďalšie titulné úlohy jej zveril aj vo filmoch Ieri, oggi, domani (Včera, dnes a zajtra, 1963), Matrimonio all'italiana (Manželstvo po taliansky, 1964), či I Girasoli (Slnečnica, 1970). Na snímke Sophia Lorenová.Foto: TASR/AP Photo
Za pozornosť z jeho filmografie stojí tiež oscarová dráma Il Giardino dei Finzi-Contini (Záhrada Finzi-Continiovcov, 1970) o osude bohatej židovskej rodiny v čase fašizmu. Jeho posledným režijným dielom bol film Il Viaggio (Cesta, 1974), v ktorom Sophii Lorenovej sekundoval Richard Burton.
Filmy Vittoria De Sicu ocenili dvoma Oscarmi, Veľkou cenou z filmového festivalu v Cannes alebo Zlatým medveďom z Berlinale.
Vittorio De Sica zomrel 13. novembra 1974 vo francúzskom meste Neuilly-sur-Seine vo veku 72 rokov.
