Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Pred 130 rokmi sa narodil otec kybernetiky Norbert Wiener

Ilustrančné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Wienerove myšlienky ovplyvnili množstvo oblastí od inžinierstva cez neurovedu až po organizáciu spoločnosti.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Columbia/Bratislava 26. novembra (TASR) – Norbert Wiener bol americký počítačový vedec, matematik a filozof, prvý profesor matematiky na Massachussettskom technologickom inštitúte (MIT). Je považovaný za otca kybernetiky. Patril k prvým výskumníkom stochastických a matematických šumových procesov, svojou prácou prispel k rozvoju elektronického inžinierstva, elektronickej komunikácie a ovládacích systémov. V utorok 26. novembra 1894 uplynie 130 rokov od jeho narodenia.

Wiener sa narodil v meste Columbia v americkom štáte Missouri. Jeho otec Leo Wiener a matka Bertha Kahnová boli židovskí imigranti – otec pochádzal z Litvy, matka z Nemecka. Norbert bol zázračné dieťa, až do deviatich rokov ho vzdelával otec doma. Už ako desaťročný napísal štúdiu The Theory of Ignorance (Teória nevedomosti), v ktorej polemizoval o „ľudskej domýšľavosti vyplývajúcej z vyhlásenia, že ľudské znalosti sú bezhraničné“. Tvrdil, že všetky ľudské vedomosti sú „založené na aproximácií“ a uznáva „nemožnosť byť si istý hocičím“.

Strednú školu Wiener dokončil v roku 1906 ako 11-ročný. V roku 1909 získal bakalársky titul z matematiky na Tufts College. Pokračoval štúdiom zoológie na Harvardovej univerzite, v roku 1910 však prešiel na Cornellovu univerzitu, kde študoval filozofiu. Promoval v roku 1911 ako 17-ročný.

Počas Prvej svetovej vojny absolvoval vojenský výcvik pre potenciálnych dôstojníkov, no dva razy bol armádou odmietnutý, jedný z dôvodov bol slabý zrak. Neskôr sa pokúsil opäť vstúpiť do armády, tentoraz ako obyčajný vojak. Tentoraz ho prijali, no vojna sa skončila iba niekoľko dní po tom, ako ho prevelili do Aberdeenu v americkom štáte Maryland, kde predtým pracoval na balistike. Do boja sa Wiener nikdy nedostal.

Po vojne sa snažil získať stálu pozíciu na Harvarde, no nepodarilo sa mu to. Pripisoval to z veľkej časti antisemitizmu na univerzite a antipatii zo strany matematika G. D. Birkhoffa. Odmietol pozíciu na Melbournskej univerzite a nastúpil na miesto učiteľa matematiky na MIT, kde po povýšení na profesora zotrval po zvyšok svojej kariéry.

Počas druhej svetovej vojny pracoval na automaticky zameriavajúcich a strieľajúcich protileteckých delách. Pracoval preto na teórii informácií a vynašiel Wienerov filter. Ten sa v súčasnosti už štandardne používa na modelovanie zdroja informácií ako náhodného procesu, teda ako istého druhu šumu. Jeho práca na protileteckých delách ho neskôr viedla k formulovaniu kybernetiky.

Kybernetika je veda o riadení a komunikácii v dynamických systémoch. Na základe analógie skúma spoločné zákonitosti systémov rôznej fyzickej podstaty, ako je napríklad spoločnosť, technické zariadenia a živé organizmy. Mnohí ľudia kybernetike vyčítajú zasahovanie do širokého spektra vedných odborov.

Wiener neskôr pomáhal rozvíjať teórie kybernetiky, robotiky, ovládania počítačov a automatizácie. O svoje teórie a zistenia sa vždy delil s ostatnými vedcami a vždy prisudzoval príspevky ich autorom vrátane sovietskych vedcov. Bol silným zástancom automatizácie ako nástroja na zlepšenie životnej úrovne a zlepšenie ekonomického rozvoja. V 50. rokoch sa stal poradcom indickej vlády po tom, ako si jeho myšlienky a názory v Indii získali veľký vplyv. Zároveň odmietal pracovať na amerických vládnych zákazkách týkajúcich sa nukleárnych zbraní, pretože sa stal zarytým pacifistom.

Norbert Wiener zomrel v marci roku 1964 v švédskej metropole Štokholm na infarkt. Mal 69 rokov. Pochovaný je so svojou manželkou Margaret na cintoríne Vittum Hill v meste Sandwich v americkom štáte New Hampshire.

Wienerove myšlienky ovplyvnili množstvo oblastí od inžinierstva cez neurovedu až po organizáciu spoločnosti. Bol jedným z prvých ľudí, ktorí vyslovili teóriu, že všetko inteligentné správanie vychádza z mechanizmov spätnej väzby, ktoré môžu nasimulovať stroje. Táto teória je jedným z dôležitých prvých krokov na ceste k vývoju umelej inteligencie.