Koncom 19. storočia v Spojenom kráľovstve výrazne vzrástli snahy založiť politickú stranu, ktorá by zastupovala politické požiadavky a záujmy proletariátu či robotníckeho hnutia.
Autor TASR
Bradford/Bratislava 12. januára (TASR) - Predchodkyňou súčasnej britskej Strany práce (Labour Party), resp. Labouristickej strany, bola Nezávislá strana práce (Independent Labour Party - ILP), od vzniku ktorej uplynie v piatok 13. januára 130 rokov.
Koncom 19. storočia v Spojenom kráľovstve výrazne vzrástli snahy založiť politickú stranu, ktorá by zastupovala politické požiadavky a záujmy proletariátu či robotníckeho hnutia. Preto sa v Bradforde 13. januára 1893 začala dvojdňová konferencia, na ktorej sa účastníci zhodli na vzniku Nezávislej strany práce (Independent Labour Party - ILP). Na jej čelo sa postavil škótsky banský predák James Keir Hardie.
Strana v prvých parlamentných voľbách po svojom vzniku v roku 1895 nezískala žiadne poslanecké kreslo. V súvislosti s tým sa začali vynárať plány na spojenie ILP s nejakou ďalšou socialisticky orientovanou organizáciou, ale zámery predsedu ILP Hardieho boli ambicióznejšie. Navrhol vytvorenie veľkej robotníckej aliancie, ktorá by programovo zlučovala záujmy odborov, socialistických organizácií a ďalších spolupracovníkov a zároveň by umožňovala každej zo zložiek ponechať si vlastných kandidátov do dolnej komory parlamentu.
Na konferencii v londýnskej Memorial Hall 27. februára 1900 vznikla Labouristická strana (Strana práce), ktorej súčasťou sa stala aj ILP. Labouristická strana bola v tom čase ešte súčasťou výboru s názvom Labour Representation Commitee (LRC), ktorého úlohou bolo koordinovať podporu kandidátov vo voľbách do parlamentu. Jedným zo zakladateľov výboru a prvým predsedom Labouristickej strany bol James Keir Hardie.
Počas doterajšej existencie bola Labouristická strana viackrát vládnucou stranou. Britskými premiérmi boli jej lídri Clement Richard Attlee (1945 - 1951), Harold Wilson (1964 - 1970 a 1974 - 1976), Tony Blair (trojnásobná britský premiér 1997 - 2007) či Gordon Brown (2007 – 2010).
Známym predsedom Labouristickej strany a lídrom parlamentnej opozície bol Jeremy Corbynbol v rokoch 2015 - 2020. Vo funkcii predsedu strany ho 4. apríla 2020 vystriedal súčasný šéf labouristov Keir Starmer.
Koncom 19. storočia v Spojenom kráľovstve výrazne vzrástli snahy založiť politickú stranu, ktorá by zastupovala politické požiadavky a záujmy proletariátu či robotníckeho hnutia. Preto sa v Bradforde 13. januára 1893 začala dvojdňová konferencia, na ktorej sa účastníci zhodli na vzniku Nezávislej strany práce (Independent Labour Party - ILP). Na jej čelo sa postavil škótsky banský predák James Keir Hardie.
Strana v prvých parlamentných voľbách po svojom vzniku v roku 1895 nezískala žiadne poslanecké kreslo. V súvislosti s tým sa začali vynárať plány na spojenie ILP s nejakou ďalšou socialisticky orientovanou organizáciou, ale zámery predsedu ILP Hardieho boli ambicióznejšie. Navrhol vytvorenie veľkej robotníckej aliancie, ktorá by programovo zlučovala záujmy odborov, socialistických organizácií a ďalších spolupracovníkov a zároveň by umožňovala každej zo zložiek ponechať si vlastných kandidátov do dolnej komory parlamentu.
Na konferencii v londýnskej Memorial Hall 27. februára 1900 vznikla Labouristická strana (Strana práce), ktorej súčasťou sa stala aj ILP. Labouristická strana bola v tom čase ešte súčasťou výboru s názvom Labour Representation Commitee (LRC), ktorého úlohou bolo koordinovať podporu kandidátov vo voľbách do parlamentu. Jedným zo zakladateľov výboru a prvým predsedom Labouristickej strany bol James Keir Hardie.
Počas doterajšej existencie bola Labouristická strana viackrát vládnucou stranou. Britskými premiérmi boli jej lídri Clement Richard Attlee (1945 - 1951), Harold Wilson (1964 - 1970 a 1974 - 1976), Tony Blair (trojnásobná britský premiér 1997 - 2007) či Gordon Brown (2007 – 2010).
Známym predsedom Labouristickej strany a lídrom parlamentnej opozície bol Jeremy Corbynbol v rokoch 2015 - 2020. Vo funkcii predsedu strany ho 4. apríla 2020 vystriedal súčasný šéf labouristov Keir Starmer.