Smolensk/Bratislava 10. apríla (TASR) - Katynský masaker bol jedným z najvýraznejších zločinov druhej svetovej vojny, obeťami ktorého sa stali v roku 1940 tisícky poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie. Spáchali ho príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD. Pamiatku obetí si o takmer trištvrte storočia neskôr išla na západ Ruska uctiť aj poľská vládna delegácia pod vedením prezidenta Lecha Kaczyňského. Na miesto však nedoletela. Od havárie poľského vládneho špeciálu pri pokuse o pristátie na letisku v Smolensku, ktorá si vyžiadala 96 obetí, uplynie vo štvrtok 10. apríla 15 rokov.

Lietadlo Tu-154M vzlietlo z Varšavy 10. apríla 2010 ráno, krátko pred pol ôsmou. O približne hodinu a pol sa svet dozvedel o tragédii - poľské vládne lietadlo pri pokuse o pristátie v hustej hmle pri Smolensku havarovalo. Na jeho palube sa nachádzalo 88 cestujúcich a osem členov posádky, nehodu neprežil nikto. O život prišiel poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou Mariou a mnoho ďalších významných predstaviteľov krajiny, členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, elity poľskej armády, predstavitelia cirkvi, poradcovia prezidenta i ďalšie osobnosti verejného života.

Foto: TASR - Tomáš Halász

Ešte v deň havárie vymenoval vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na vyšetrenie príčin tragédie na čele s premiérom Vladimirom Putinom. Ruskí vyšetrovatelia zverejnili svoju správu 12. januára 2011. Došli k záveru, že leteckú haváriu zapríčinila posádka lietadla, ktorá nemala dostatočný výcvik a pristáť sa pokúsila v mimoriadne nepriaznivom počasí. Letisko Severnyj pri Smolensku nedisponovalo najmodernejším navigačným systémom, ktorý by umožňoval pristátie v podmienkach zlej viditeľnosti. Ostrý nesúhlas s týmito závermi vyjadril brat-dvojča zosnulého poľského prezidenta, líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Dlho očakávaná správa poľskej vládnej komisie, ktorú považuje súčasná vláda Donalda Tuska (na čele kabinetu stál aj v rokoch 2007 - 2014) za záväznú, bola zverejnená 29. júla 2011. Uvádzalo sa v nej, že pád lietadla spôsobila kombinácia viacerých faktorov vrátane chýb pilotov, ktorí nemali adekvátny výcvik na pilotovanie lietadla Tupolev 154, ďalej zlého počasia, ale boli to tiež nesprávne pokyny ruských letových dispečerov a zlé osvetlenie pristávacej dráhy. Ruská strana tieto tvrdenia odmietla.

Foto: TASR - Tomáš Halász

Po októbrových parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), začali v Poľsku silnieť hlasy požadujúce obnovenie vyšetrovania leteckej havárie pri Smolensku. Stalo sa tak vo februári 2016, pričom výsledky predchádzajúcej vládnej vyšetrovacej komisie boli v apríli 2018 anulované. Nová komisia, nazývaná podľa vtedajšieho ministra obrany Antoniho Macierewicza aj Macierewiczova komisia, prišla k záveru, že letecké nešťastie spôsobili najmenej dva výbuchy a tiež „politické faktory“.

Havária poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku dodnes rozdeľuje poľskú spoločnosť. Po osemročnom vládnutí PiS (skončilo sa po októbrových parlamentných voľbách v roku 2023) nová vláda premiéra Donalda Tuska totiž 15. decembra 2023 rozpustila Macierewiczovu komisiu. "Toto je koniec klamstiev šírených v mene poľskej vlády, koniec míňania stoviek miliónov zlotých na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s objasňovaním príčin tragédie, ale majú veľa spoločného s politikou," vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk.