Kyjev 21. november (TASR) – Koncom novembra 2004 zaplnili centrum Kyjeva, Ľvova i niektorých ďalších ukrajinských miest desaťtisíce ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s manipuláciou výsledkov prezidentských volieb na Ukrajine. Na námestiach zostali až do januára nasledujúceho roku. Cesta opozičného kandidáta Viktora Juščenka k moci, ktorého oficiálnou farbou bola oranžová, dostala názov oranžová revolúcia. Začala sa 22. novembra 2004.

"Prvoradý význam oranžovej revolúcie je v tom, že priniesla - dovtedy na pomery v bývalom Sovietskom zväze a osobitne na Ukrajine - nebývalú mobilizáciu občanov, ktorí protestovali proti falzifikácii volieb a dožadovali sa nastolenia demokratického režimu," povedal pre TASR Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

Prezidentské voľby na Ukrajine v roku 2004 spoločnosť značne polarizovali. Viktora Juščenka podporili nielen regióny na západe krajiny a Kyjev, ale aj stredná Ukrajina, zatiaľ čo základňu vtedajšieho predsedu vlády Viktora Janukovyča tvorili východné oblasti – Doneck a Luhansk.

Predvolebnú kampaň ovplyvnilo začiatkom septembra aj záhadné ochorenie opozičného kandidáta Juščenka, po ktorom mu zostali stopy na tvári. Objavili sa dohady, že bol otrávený stúpencami svojho protikandidáta, čo tí odmietli.

Otravu dioxínom ale potvrdili rakúski lekári, ktorí ho vyšetrovali. Podľa nich túto jedovatú látku našli v pečeni a v krvi. Ukrajinská vojenská prokuratúra však 15 rokov po incidente tvrdí, že k nijakej otrave nedošlo. Čo však spôsobilo otravu a znetvorilo Juščenkovu tvár, nie je doteraz jasné.

Vlna odporu a protestov sa zdvihla na Ukrajine 22. novembra 2004, teda deň po zverejnení výsledkov druhého kola prezidentských volieb. Ústredná volebná komisia vyhlásila za víťaza vtedajšieho ukrajinského premiéra Viktora Janukovyča, podporovaného Moskvou.

Prozápadne orientovaný bývalý guvernér Národnej banky Viktor Juščenko a jeho stúpenci sa však odmietli s týmto výsledkom zmieriť a obvinili vládu z volebných machinácií. Ich kritiku potvrdzovali aj desiatky medzinárodných pozorovateľov. Napokon Európska únia, USA, Kanada i ďalšie štáty odmietli výsledky volieb uznať. Naopak, Kremeľ tak urobil už deň po voľbách a ruský prezident Vladimir Putin blahoželal Viktorovi Janukovyčovi dokonca dva razy k víťazstvu v prezidentských voľbách. Zároveň opakovanie hlasovania ostro odsúdil a varoval Západ pred zasahovaním do ukrajinské krízy.

Hlavnými tvárami vtedajších udalosti na Ukrajine bola neskoršia premiérka Julija Tymošenková a prozápadný opozičný vodca Viktor Juščenko. Po druhom kole volieb nasledovalo obdobie búrlivých demonštrácií, generálneho štrajku a chaosu.

Sťažnosti na voľby preveroval aj ukrajinský najvyšší súd a vo svojom verdikte z 3. decembra 2004 konštatoval: "Súd uznal, že počas druhého kola volieb 21. novembra 2004 došlo k systematickému a brutálnemu porušeniu zásad volebného procesu." 

V opakovanom druhom kole, ktoré sa uskutočnilo 26. decembra 2004 získal Viktor Juščenko 51,99 percenta hlasov a jeho protikandidát Viktor Janukovyč 44,19 percenta. Hoci sa podľa medzinárodných pozorovateľov uskutočnilo v súlade s európskymi štandardmi, porazený Janukovyč podal oficiálnu sťažnosť na priebeh volieb, ktorú však najvyšší súd neuznal. A tak mohla novozvolená hlava štátu vyhlásiť: "Až teraz je Ukrajina slobodná. Skončilo sa obdobie tyranie, klamstiev a násilia!"

Viktor Juščenko sa stal v poradí tretím prezidentom Ukrajiny 23. januára 2005. V úrade zotrval do 25. februára 2010, keď ho na tomto poste vystriedal jeho niekdajší protikandidát Viktor Janukovyč.

Juščenko zmenil smer ukrajinské politiky k väčšej otvorenosti voči Európe, avšak v domácej politike nebol príliš úspešný, najmä v boji proti korupcii.

Ukrajinci mali po oranžovej revolúcii mnoho očakávaní, ktoré sa týkali popri ekonomických reformách aj boja proti korupcii. Kvalitatívnu zmenu v politike ale nepriniesla, sumarizuje pre TASR Juraj Marušiak zo SAV.

Pred akými najvážnejšími výzvami stojí podľa neho Ukrajina aj 15 rokov po oranžovej revolúcii? "Tie výzvy sú stále podobné, ako boli pred oranžovou revolúciou a po nej. Výzvou zostáva rozsiahla korupcia a príliš silná pozícia oligarchov. Po roku 2014 je výzvou ozbrojený konflikt v Donbase, ktorý Ukrajinu finančne vyčerpáva a v dôsledku hospodárskeho poklesu v rokoch 2013-14 vycestovali milióny ľudí na Západ. Mierny hospodársky rast v posledných rokoch dôsledky tohto poklesu nedokázal kompenzovať, takže krajina sa nedokázala vrátiť na úroveň roku 2012. Na druhej strane, aj prípadná reintegrácia separatistických území pod opätovnú kontrolu Ukrajiny jej môže spôsobiť mimoriadne problémy ekonomického i politického charakteru. Výzvou však je aj súčasný ukrajinský pokus o razantnú obmenu politických elít."