Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Paul Valéry sa narodil 30. októbra 1871 v prístavnom mestečku Sete na juhu Francúzska.
Autor TASR
Sete/Bratislava 30. októbra (TASR) - Francúzsky básnik a esejista Paul Valéry bol v prvej polovici 20. storočia považovaný za "knieža básnikov". Patril k veľkým autoritám v myslení o poézii a umení všeobecne. Bol členom Francúzskej akadémie, nositeľom Čestnej légie a jeho texty vychádzali v prestížnej edícii Bibliothque de la Pléiade vydavateľstva Gallimard.
Od narodenia Paula Valéryho, oddaného symbolistu, uplynie v sobotu 30. októbra 150 rokov.
Paul Valéry sa narodil 30. októbra 1871 v prístavnom mestečku Sete na juhu Francúzska. Po matke bol potomkom významného rodu, z ktorého pochádzali vojvodovia či kardináli. Jeho otec, pôvodom Korzičan, bol zamestnancom colného úradu. V roku 1884 sa rodina presťahovala do neďalekého mesta Montpellieri, kde budúci významný básnik a esejista zmaturoval a študoval právo. Už počas štúdia sa intenzívne zaujímal o literatúru, výtvarné umenie či hudbu a publikoval aj prvé básne.
V roku 1894 odišiel do Paríža, kde pracoval ako úradník a novinár a neskôr aj ako osobný tajomník riaditeľa francúzskej spravodajskej agentúry Havas. Vo vtedajšej metropole umenia sa zoznámil so svojím veľkým vzorom francúzskym básnikom Stéphanom Mallarmém, ktorého dielo sa stalo Valéryho celoživotnou inšpiráciou.
Valéry sa však s veľkým symbolistickým básnikom zoznámil v čase, keď zažíval hlbokú tvorivú krízu. Nadobudol presvedčenie, že poézia falšuje presnosť a úprimnosť myšlienky. Útechu našiel v písaní esejí, ktoré publikoval v knihách Úvod do metódy Leonarda da Vinciho (1895) či Večery s pánom Testom (1896). V tomto období si začal zapisovať aj rôzne poznámky, čo napokon robil do konca života. Rôznorodé poznámky uzreli svetlo sveta po jeho smrti, a to v podobe 29 knižných zväzkov vychádzajúcich v rokoch 1957 - 1961.
Ako básnik sa verejnosti predstavil po viac ako 20 rokoch dnes už slávnou básňou Mladá Parka (1917). V roku 1920 vydal zbierku Album starých veršov a z tohto obdobia pochádza aj Valéryho najslávnejšia báseň Cintorín pri mori. O dva roky neskôr vydal zbierku Kúzla.
V roku 1925 Valéryho zvolili do Francúzskej akadémie. Za administrátora univerzitného strediska v Nice ho menovali v roku 1933 a od dva roky neskôr sa stal profesorom poetiky na Collége de France.
Paul Valéry zomrel 20. júla 1945 v Paríži vo veku 73 rokov krátko po oslobodení Francúzska. Na podnet generála de Gaulla mal v Paríži štátny pohreb a následne ho pochovali v rodnom mestečku Sete, na "cintoríne pri mori", ktorý preslávil vo svojej básni.
Od narodenia Paula Valéryho, oddaného symbolistu, uplynie v sobotu 30. októbra 150 rokov.
Paul Valéry sa narodil 30. októbra 1871 v prístavnom mestečku Sete na juhu Francúzska. Po matke bol potomkom významného rodu, z ktorého pochádzali vojvodovia či kardináli. Jeho otec, pôvodom Korzičan, bol zamestnancom colného úradu. V roku 1884 sa rodina presťahovala do neďalekého mesta Montpellieri, kde budúci významný básnik a esejista zmaturoval a študoval právo. Už počas štúdia sa intenzívne zaujímal o literatúru, výtvarné umenie či hudbu a publikoval aj prvé básne.
V roku 1894 odišiel do Paríža, kde pracoval ako úradník a novinár a neskôr aj ako osobný tajomník riaditeľa francúzskej spravodajskej agentúry Havas. Vo vtedajšej metropole umenia sa zoznámil so svojím veľkým vzorom francúzskym básnikom Stéphanom Mallarmém, ktorého dielo sa stalo Valéryho celoživotnou inšpiráciou.
Valéry sa však s veľkým symbolistickým básnikom zoznámil v čase, keď zažíval hlbokú tvorivú krízu. Nadobudol presvedčenie, že poézia falšuje presnosť a úprimnosť myšlienky. Útechu našiel v písaní esejí, ktoré publikoval v knihách Úvod do metódy Leonarda da Vinciho (1895) či Večery s pánom Testom (1896). V tomto období si začal zapisovať aj rôzne poznámky, čo napokon robil do konca života. Rôznorodé poznámky uzreli svetlo sveta po jeho smrti, a to v podobe 29 knižných zväzkov vychádzajúcich v rokoch 1957 - 1961.
Ako básnik sa verejnosti predstavil po viac ako 20 rokoch dnes už slávnou básňou Mladá Parka (1917). V roku 1920 vydal zbierku Album starých veršov a z tohto obdobia pochádza aj Valéryho najslávnejšia báseň Cintorín pri mori. O dva roky neskôr vydal zbierku Kúzla.
V roku 1925 Valéryho zvolili do Francúzskej akadémie. Za administrátora univerzitného strediska v Nice ho menovali v roku 1933 a od dva roky neskôr sa stal profesorom poetiky na Collége de France.
Paul Valéry zomrel 20. júla 1945 v Paríži vo veku 73 rokov krátko po oslobodení Francúzska. Na podnet generála de Gaulla mal v Paríži štátny pohreb a následne ho pochovali v rodnom mestečku Sete, na "cintoríne pri mori", ktorý preslávil vo svojej básni.
