Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 15. január 2025Meniny má Dobroslav
< sekcia Zahraničie

Pred 150 rokmi sa narodil nobelista Albert Schweitzer

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Alsaský teológ, lekár, filozof, muzikológ, organista a etik mal nemecký pôvod a široké, až globálne zameranie.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž 14. januára (TASR) - Albert Schweitzer bol všestranne nadaný človek a svoj um i zručnosti dával nezištne do služieb ľudí, vo značnej časti života predovšetkým v Afrike. Dostal za to aj Nobelovu cenu za mier. Od jeho narodenia uplynie v utorok 14. januára 150 rokov.

Alsaský teológ, lekár, filozof, muzikológ, organista a etik mal nemecký pôvod a široké, až globálne zameranie. Pomoc blížnym pramenila aj z podstaty jeho výchovy, viery i štúdia. Preslávil sa misijnou činnosťou medzi africkými domorodcami a počas celého života hlásal pacifistické a etické postoje. V popredí jeho záujmu bola úcta k životu, vzťahoch medzi ľuďmi navzájom i s ostatnými živými tvormi.

Albert Schweitzer na narodil 14. januára 1875 v Kaysersbergu, v Hornom Alsasku, ktoré bolo nemecké a dnes patrí Francúzsku. Vzhľadom na región svojho detstva ovládal francúzštinu i nemčinu. Pochádzal z protestantskej rodiny so širšou vetvou farárstva a pastoračnej činnosti. Sám jeho otec bol evanjelický farár. Tiež bol milovník hudby a k tejto záľube viedol aj syna. Malý Albert už od piatich rokov hral na klavíri a neskôr aj na organe. Tomuto remeslu sa venoval aj teoreticky, po maturite ho to však ťahalo na filozofický kurz. Študoval na univerzitách v Štrasburgu i Paríži a po ukončení odborov teológie a filozofie sa stal kazateľom, od roku 1902 prednášal ako docent teológie na Štrasburskej univerzite.

Paralelne rozvíjal organovú vášeň a najmä interpretácie diel Johanna Sebastiana Bacha. Učiteľ v Paríži rozpoznal Schweitzerove jedinečné vnímanie nemeckého barokového génia a požiadal ho, aby napísal štúdiu o jeho živote a diele. V knihe J.S. Bach: le musicien-poete (1905) zobrazil svoj hudobný idol ako náboženského mystika a prirovnal jeho hudbu k neosobným a kozmickým silám prírody.

Svetové uznanie v teologických kruhoch mu v roku 1906 vyniesla publikácia Hľadanie historického Ježiša. Aj v ďalších prácach zdôrazňoval eschatologické presvedčenie. Svoje teologické štúdie obohacoval o lekárske pohľady a publikoval práce ako Psychiatrická štúdia Ježiša (1911) a Mysticizmus apoštola Pavla (1930).

V tom čase mal už za sebou aj štúdium medicíny a v roku 1912, rok pred doktorátom, sa oženil. Jeho manželka Helene Bresslauová absolvovala výcvik zdravotnej sestry, aby mu mohla pomáhať. Odišli do afrického mesta Lambaréné v Gabone, rovníková krajina bola v tom čase francúzska kolónia. Podarilo sa mu vybudovať nemocnicu a aj z vlastných zdrojov liečil miestnych obyvateľov. Do Európy sa vracal na koncerty, vystupovaním si udržiaval finančné zdroje na misiu a tie neskôr dopĺňali dary od jednotlivcov a nadácií z rôznych krajín. Počas prvej svetovej vojny bol spolu s manželkou na krátky čas internovaný v Gabone a neskôr vo Francúzsku. Pracovali vo francúzskej škole v obci Monléon-Magnoac a v roku 1918 ich presťahovali do Saint-Rémy-de-Provence, kde pôsobili ako lekári.

V tomto období (vydanie 1923) Schweitzer napísal známe dielo Kulturphilosophie (Kultúra a etika). Predstavil v ňom svoju osobnú filozofiu úcty k životu, etickú zásadu zahŕňajúcu všetky živé bytosti, ktorú považoval za nevyhnutnú pre prežitie civilizácie.

Do Afriky sa Schweitzer vrátil v roku 1924 a obnovil svoju lekársku misiu, k nemocnici pripojil aj kolóniu pre malomocných. Neustále pestoval aj svoje hudobné a vedecké záujmy. V roku 1952 si prevzal Nobelovu cenu za mier a veľký ohlas mal jeho prejav, publikovaný neskôr pod titulom Das Problem des Friedens in der heutigen Welt (Problém mieru vo svete dneška).

Dobročinný vzdelanec Albert Schweitzer zomrel 4. septembra 1965 v meste svojej životnej misie. V gabonskom Lambaréné ho aj pochovali. Jeho odkaz má silný morálny apel a slúžil ako zdroj povzbudenia pre zakladanie množstva lekárskych misií v rozvojových krajinách.

Zdroje: www.britannica.com, www.osobnosti.cz.

SNEŽENIE NA SLOVENSKU: Kalamita v Bratislave a autá mimo cesty

Polícia vyzýva vodičov na zvýšenú opatrnosť v cestnej premávke z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok.

,aktualizované 

- Mesto Levice zriadi denné centrum v mestskej časti Čankov. Jeho vybudovanie schválili mestskí poslanci.

- Medzinárodný tím astrofyzikov, v ktorom figurujú aj vedci z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), objavil unikátnu hviezdu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou zničila svoj vlastný planetárny systém.

- Zmazané dáta z informačného systému Moje eZdravie, týkajúce sa prevádzky mobilných odberových miest (MOM) počas pandémie COVID-19, bude s vysokou pravdepodobnosťou možné obnoviť.

- Do Kosova by v rámci misie Severoatlantickej aliancie KFOR mohlo ísť 150 vojakov Ozbrojených síl (OS) SR a viac ako 80 kusov techniky.

- Opozičné KDH očakáva od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) plnenie dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ), rozhodnutie o výstavbe novej národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave či systémové riešenia, týkajúce sa ambulantného sektora.

- Predstavitelia opozičných strán v stredu odovzdali v podateľni Národnej rady (NR) SR podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by chceli vysloviť nedôveru vláde SR.

- Vláda SR v stredu odobrila uzavretie posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a Kirgizskou republikou.

- Do sveta ikonických filmov Jamesa Bonda prenesie divákov hudobná šou Martiny Schindlerovej a orchestra Vlada Valoviča.

- Návrat americkej lyžiarky Mikaely Shiffrinovej je po zranení v obrovskom slalome v Killingtone koncom novembra stále nejasný. Pre agentúru APA to uviedla jej hovorkyňa. Situáciu s 99-násobnou víťazkou pretekov Svetového pohára prehodnocujú každý deň.

- Návrh revízie plánu obnovy by mal byť v programe stredajšieho rokovania vlády. Pred zasadnutím kabinetu to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

- Francúzska spoločnosť newcleo podpísala rámcové dohody so slovenskými jadrovými spoločnosťami JAVYS a VÚJE na vývoj a výstavbu štyroch reaktorov štvrtej generácie v Jaslovských Bohuniciach.

- Najvyšší súd (NS) SR uložil v stredu Miroslavovi Vlčekovi za vraždu exmanželky trest väzenia na 25 rokov. Rozsudok prvostupňového súdu, ktorý mu uložil doživotný trest, tak zrušil.

- Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k zahraničnopolitickému ukotveniu SR sa v stredu dopoludnia ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť.

- Raketa Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX vlastnenej milirdárom Elonom Muskom vyniesla v stredu z kozmodrómu na Myse Canaveral dva lunárne pristávacie moduly.

- Platy na Slovensku v minulom roku rástli, no stále 10 % pracujúcich ľudí zarábalo do 970 eur mesačne v hrubom. Štvrtina pracujúcich dostávala vlani plat menej ako 1200 eur.

- Predčasné voľby by boli absolútnou rezignáciou na predvolebné sľuby a plány, ktoré koalícia predložila v programovom vyhlásení vlády.

- Na Najvyššom súde (NS) SR sa v stredu začal odvolací proces s Miroslavom V., obžalovaným z vraždy exmanželky.

- Nemecko sa chystá dodať Ukrajine ďalších 60 riadených striel pre systémy IRIS-T, aby posilnilo jej protivzdušnú obranu proti ruským útokom.

- Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k zahraničnopolitickému ukotveniu Slovenska sa v stredu dopoludnia opäť nepodarilo otvoriť.