Naí Dillí 2. októbra (TASR) - Móhandás Karamčand Gándhí, nazývaný aj Mahátma (Veľká duša), bol indický mysliteľ, politik, filozof a reformátor, hinduistický pacifista. Najvýznamnejší predstaviteľ indického národnooslobodzovacieho hnutia proti britskej nadvláde sa narodil 2. októbra 1869 v Porbandare, tento rok si svet pripomína už 155. výročie tejto udalosti.

Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase súčasti rozsiahleho britského koloniálneho impéria. Pochádzal z kasty váišja, ktorá sa zväčša živila obchodom. Jeho otec Karamčand bol ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar, matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol štyrikrát ženatý a mal štyri deti, všetko synov.

Pôvodne sa chcel stať lekárom, no na nátlak rodiny študoval právo. Štúdium absolvoval v Londýne, kam odišiel ako 18-ročný. Počas štúdia v Anglicku sa stretol s rasovou diskrimináciou, pretože mnohí Briti považovali Indov za menejcenných. Právnické skúšky Gándhí zložil ako 22-ročný. Po štúdiách sa vrátil späť do Indie, kde sa usiloval praktizovať právo. Neuspel však, preto sa vo veku 23 rokov presťahoval do inej britskej kolónie – Južnej Afriky. Strávil tam celkovo 21 rokov, počas ktorých sa formovali a dozrievali jeho osobné i politické názory vrátane politiky nenásilného odporu.

V roku 1909 vydal knihu Hind Swaraj. Tvrdí v nej, že britská vláda v Indii vznikla a prežila výhradne vďaka spolupráci Indov. Ak by však Indovia spolupracovať prestali a vyhlásili by občiansku neposlušnosť, britská vláda by sa zrútila. V roku 1915 odišiel z juhu Afriky a vrátil sa späť do Indie už ako známy indický nacionalista, teoretik a aktivista.

Po skončení prvej svetovej vojny sa ako 49-ročný usiloval dosiahnuť spoluprácu moslimov a hinduistov a ich spoločný postup proti Britom, hoci medzi zástancami oboch náboženstiev v tom čase často dochádzalo k násilným a často smrtiacim potýčkam. Dočasne sa mu to podarilo, čím dokázal, že mierové spolužitie je možné, no po jeho zatknutí a uväznení sa náboženské konflikty a násilnosti rozhoreli nanovo.

Keď vypukla druhá svetová vojna, Gándhí v nej vehementne odmietal akúkoľvek indickú účasť, hoci Spojené kráľovstvo očakávalo, že Indovia sa do nej zapoja. V roku 1942 už ako 73-ročný predniesol prejav Quit India (Opustite Indiu). Vyzval v ňom obyvateľov na úplné zastavenie spolupráce s koloniálnou vládou. Žiadal, aby Indovia nepoužívali proti Britom násilie, no aby zároveň boli ochotní trpieť a prípadne aj zomrieť, ak sa k násiliu uchýlia úrady. Briti ho spolu s ďalšími osobami zatkli a dva roky väznili.

Indickú nezávislosť sa podarilo dosiahnuť 15. augusta 1947. Toto víťazstvo však malo trpkú príchuť, pretože územie bolo rozdelené na hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan. Gándhí proti tomuto rozdeleniu dlhodobo bojoval, odmietal ho a nikdy ho neprijal.

Gándhí bol vo veku 78 rokov zavraždený 30. januára 1948 tromi výstrelmi z bezprostrednej blízkosti. Podľa niektorých zdrojov zomrel okamžite, podľa iných skonal až 30 minút po útoku.

Obyvatelia Indie a Juhoafrickej republiky považujú Gándhího za národného hrdinu, hoci sa objavujú aj názory, ktoré ho obviňujú z rasizmu, či podpory kolonializmu. Gándhí v mladosti Britské impérium skutočne podporoval, neskôr ho však zavrhol a všemožne bojoval za ukončenie britskej nadvlády v Indii, čo sa mu nakoniec aj podarilo dosiahnuť.