V roku 1912 založil Antropozofickú spoločnosť, ktorej cieľom bol aj rozvoj skrytých schopností človeka a zbavenie sa závislosti od zmyslového vnímania.
Autor TASR
Donji Kraljevec/Bratislava 25. februára (TASR) - Rudolf Steiner, rakúsky filozof, pedagóg, znalec diela Johanna Wolfganga Goetheho, ale aj ezoterik, bol presvedčený, že okrem materiálneho či zmyslami vnímaného sveta, existuje aj nadprirodzený svet, ktorý sa podľa neho rovnako podieľa na formovaní človeka. Od narodenia Rudolfa Steinera, zakladateľa antropozofie či waldorfského školstva, uplynie vo štvrtok 25. februára 160 rokov.
Rudolf Steiner sa narodil 25. februára 1861 v chorvátskej obci Donji Kraljevec, ktorá v tom čase bola súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Po dvoch rokoch sa rodina presťahovala do rakúskeho Pottschachu, kde sa narodili aj jeho mladší súrodenci - sestra a brat. Pre prácu otca, železničného telegrafista, sa rodina opäť presťahovala do rakúskeho Neudörflu, bližšie k Viedni. Vo Viedni mladý Steiner študoval na reálnom gymnáziu, zaujímal sa o deskriptívnu geometriu, matematiku, ale aj o umenie či myslenie nemeckého filozofa Immanuela Kanta.
V roku 1879 začal študovať na viedenskej Vysokej škole technickej, ale aj napriek technickému zameraniu štúdia, sa neprestával zaujímať o duchovný rozmer života. Tento jeho záujme bol podľa legendy ovplyvnený jeho údajným mystickým zážitkom, ktorý zažil, keď mal osem rokov.
Vo Viedni sa stretával s umelcami, ale aj ľuďmi hlásiacimi s k rôznym podobám náboženstva a diskutoval s nimi o teológii, Kristovi, ale aj reinkarnácii. Počas vysokoškolského štúdia navštevoval aj prednášky z filozofie či psychológie. Zoznámil sa s hypnózou i liečbou hysterických stavov. Viedeň ako jedno z centier európskej hudby umožnila Steinerovi preniknúť aj do tejto oblasti ľudskej tvorivosti.
Počas viedenského pobytu sa zoznámil s dvoma pre neho významnými ľuďmi. S bylinkárom Felixom Koguzkom, ktorý ho údajne zasvätil ešte hlbšie do tajov nadzmyslového sveta. Totožnosť druhého muža, dôležitého pre jeho život, nie je známa. Sám Steiner o ňom hovoril ako o majstrovi, ktorého považoval za svojho spirituálneho učiteľa.
Univerzitný profesor Karl Julis Schröer (1825-1900) ho zase priviedol k dielu Johanna Wolfganga Goetheho, ktorého mu ukázal nielen ako umelca, ale aj ako vedca. Pod vplyvom Schröera sa Steiner stal aj hlavným editorom vydania Goetheho súborného diela. Svoje znalosti o Goetheho myslení zhrnul aj v spise Grundlinien einer Erkenntnistheorie des Goetheschen Weltanschauung (Základné línie teórie poznania Goetheho svetonázoru, 1886).
Koncom 80. rokov 19. storočia Steiner dosiahol aj doktorát z filozofie na univerzite v Rostocku a pracoval na svojom filozofickom svetonázore - antropozofii. Zaujímal sa aj o problém ľudskej slobody. V roku 1893 vydal jedno zo svojich zásadných diel Philosophie der Freiheit (Filozofia slobody).
Záujem o spirituálne otázky priviedol Steinera v roku 1900 medzi ľudí, ktorí patrili do okruhu Teozofickej spoločnosti založenej v 19. storočí Helenou Blavatskou (1831-1891). Prednášal o spirituálnych aspektoch v diele Friedricha Nietzscheho a Goetheho. Prednášky mali úspech a v rokoch 1901 a 1902 mal ďalšie legendárne prednášky na tému mystika a novoveké dejiny či mystika a kresťanský stredovek.
Steiner sa neskôr s Teozofickou spoločnosťou rozišiel, pretože sa príliš prikláňala k indickým učeniam. Ešte hlbšie rozpracoval vlastnú teóriu - antropozofiu, ktorá bola zjednodušene povedané syntézou spirituálnych poznatkov, poznatkov prírodných vied, kresťanstva a umelecko-tvorivého elementu osobnosti človeka.
V roku 1912 založil Antropozofickú spoločnosť, ktorej cieľom bol aj rozvoj skrytých schopností človeka a zbavenie sa závislosti od zmyslového vnímania.
V roku 1919 sformuloval základy tzv. waldorfského spôsobu vzdelávania, ktoré kladie dôraz nielen na nadobudnutie vedomostí, ale aj na sociálnu spravodlivosť, spoluprácu medzi žiakmi a duchovný rozmer života. V tom istom roku otvoril v Stuttgarte prvú školu tohto typu (pomenovanie získala podľa toho, že bola pôvobne určená pre deti robotníkov zamestnaných v miestnej továrni Waldorf). Podľa odhadov dnes existuje na celom svete cca 900 waldorfských škôl a 2000 materských škôl tohto typu.
Rudolf Steiner zomrel 30. marca 1925 vo švajčiarskom Dornachu.
Rudolf Steiner sa narodil 25. februára 1861 v chorvátskej obci Donji Kraljevec, ktorá v tom čase bola súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Po dvoch rokoch sa rodina presťahovala do rakúskeho Pottschachu, kde sa narodili aj jeho mladší súrodenci - sestra a brat. Pre prácu otca, železničného telegrafista, sa rodina opäť presťahovala do rakúskeho Neudörflu, bližšie k Viedni. Vo Viedni mladý Steiner študoval na reálnom gymnáziu, zaujímal sa o deskriptívnu geometriu, matematiku, ale aj o umenie či myslenie nemeckého filozofa Immanuela Kanta.
V roku 1879 začal študovať na viedenskej Vysokej škole technickej, ale aj napriek technickému zameraniu štúdia, sa neprestával zaujímať o duchovný rozmer života. Tento jeho záujme bol podľa legendy ovplyvnený jeho údajným mystickým zážitkom, ktorý zažil, keď mal osem rokov.
Vo Viedni sa stretával s umelcami, ale aj ľuďmi hlásiacimi s k rôznym podobám náboženstva a diskutoval s nimi o teológii, Kristovi, ale aj reinkarnácii. Počas vysokoškolského štúdia navštevoval aj prednášky z filozofie či psychológie. Zoznámil sa s hypnózou i liečbou hysterických stavov. Viedeň ako jedno z centier európskej hudby umožnila Steinerovi preniknúť aj do tejto oblasti ľudskej tvorivosti.
Počas viedenského pobytu sa zoznámil s dvoma pre neho významnými ľuďmi. S bylinkárom Felixom Koguzkom, ktorý ho údajne zasvätil ešte hlbšie do tajov nadzmyslového sveta. Totožnosť druhého muža, dôležitého pre jeho život, nie je známa. Sám Steiner o ňom hovoril ako o majstrovi, ktorého považoval za svojho spirituálneho učiteľa.
Univerzitný profesor Karl Julis Schröer (1825-1900) ho zase priviedol k dielu Johanna Wolfganga Goetheho, ktorého mu ukázal nielen ako umelca, ale aj ako vedca. Pod vplyvom Schröera sa Steiner stal aj hlavným editorom vydania Goetheho súborného diela. Svoje znalosti o Goetheho myslení zhrnul aj v spise Grundlinien einer Erkenntnistheorie des Goetheschen Weltanschauung (Základné línie teórie poznania Goetheho svetonázoru, 1886).
Koncom 80. rokov 19. storočia Steiner dosiahol aj doktorát z filozofie na univerzite v Rostocku a pracoval na svojom filozofickom svetonázore - antropozofii. Zaujímal sa aj o problém ľudskej slobody. V roku 1893 vydal jedno zo svojich zásadných diel Philosophie der Freiheit (Filozofia slobody).
Záujem o spirituálne otázky priviedol Steinera v roku 1900 medzi ľudí, ktorí patrili do okruhu Teozofickej spoločnosti založenej v 19. storočí Helenou Blavatskou (1831-1891). Prednášal o spirituálnych aspektoch v diele Friedricha Nietzscheho a Goetheho. Prednášky mali úspech a v rokoch 1901 a 1902 mal ďalšie legendárne prednášky na tému mystika a novoveké dejiny či mystika a kresťanský stredovek.
Steiner sa neskôr s Teozofickou spoločnosťou rozišiel, pretože sa príliš prikláňala k indickým učeniam. Ešte hlbšie rozpracoval vlastnú teóriu - antropozofiu, ktorá bola zjednodušene povedané syntézou spirituálnych poznatkov, poznatkov prírodných vied, kresťanstva a umelecko-tvorivého elementu osobnosti človeka.
V roku 1912 založil Antropozofickú spoločnosť, ktorej cieľom bol aj rozvoj skrytých schopností človeka a zbavenie sa závislosti od zmyslového vnímania.
V roku 1919 sformuloval základy tzv. waldorfského spôsobu vzdelávania, ktoré kladie dôraz nielen na nadobudnutie vedomostí, ale aj na sociálnu spravodlivosť, spoluprácu medzi žiakmi a duchovný rozmer života. V tom istom roku otvoril v Stuttgarte prvú školu tohto typu (pomenovanie získala podľa toho, že bola pôvobne určená pre deti robotníkov zamestnaných v miestnej továrni Waldorf). Podľa odhadov dnes existuje na celom svete cca 900 waldorfských škôl a 2000 materských škôl tohto typu.
Rudolf Steiner zomrel 30. marca 1925 vo švajčiarskom Dornachu.