Lennep/Bratislava 26. marca (TASR) - V novembri si nielen lekárska verejnosť pripomenie 130 rokov od objavu röntgenového žiarenia a vo štvrtok 27. marca uplynie 180 rokov od narodenia Wilhelma Röntgena. Objav lúčov X, resp. röntgenového žiarenia, poskytol obraz ľudských kostí, alebo tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Dnes patrí röntgenológia k základným vyšetrovacím metódam, pričom sa ročne na celom svete vykoná približne päť miliárd röntgenologických, alebo rádiologických vyšetrení. Nemeckému fyzikovi udelili za jeho objavy v roku 1901 ako prvému Nobelovu cenu za fyziku.

Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v nemeckom mestečku Lennep v rodine obchodníka so súknom. Z ekonomických dôvodov sa rodina v roku 1848 presťahovala do do holandského mesta Apeldoorn, kde budúci vedec prežil detstvo a mladosť. Keď mal 16 rokov začal študovať na strednej technickej škole v Utrechte.

Napriek tomu, že patril k žiakom s dobrým prospechom, nemohol zmaturovať, lebo ho zo školy vylúčili. Traduje sa, že mu „prischlo“ autorstvo karikatúry jedného z učiteľov. Nepodarilo sa mu zmaturovať ani dodatočne, lebo v komisii sedel práve učiteľ z karikatúry, ktorý si stále myslel, že jej autorom bol práve Röntgen.

Bez maturity bolo pokračovanie v ďalšom štúdiu pre budúceho objaviteľa röntgenového žiarenia nemožné. Napokon sa na radu známeho prihlásil v roku 1865 na polytechnický inštitút v Zürichu, na ktorý prijímali uchádzačov aj bez maturity, stačilo urobiť iba prijímacie skúšky, čo pre Röntgena nebol žiadny problém. Na inštitúte dosiahol inžiniersky titul a neskôr na zürišskej univerzite aj doktorát z filozofie.

Pre jeho budúcnosť malo veľký význam stretnutie s profesorom fyziky Augustom Kundtom, ktorý pôsobil na polytechnickom inštitúte. Röntgen bol po absolvovaní inštitútu v roku 1869 jeho asistentom. S profesorom odišiel aj na univerzitu do Würzburgu a neskôr aj do Štrasburgu, kde sa habilitoval. Ako profesor fyziky pôsobil Röntgen v Štrasburgu, Giessene, Würzburgu a Mníchove. Prijal tiež miesto na americkej Kolumbijskej univerzite, mal už aj kúpený lodný lístok na cestu do USA, vypuknutie prvej svetovej vojny však zmenilo jeho plány.

V roku 1872 sa oženil s Annou Berthou Ludwigovou, dcérou majiteľa zürišského hostinca Zum grünen Glas. Röntgenovci prežili spolu takmer 50 rokov. Nemohli mať spoločné deti, tak si v roku 1887 adoptovali dcéru Anninho brata, šesťročnú Josephinu Bertu. Ruka jeho manželky je aj na prvej „röntgenovej“ snímke, na ktorej boli vidno jasné jej kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy zásnubného prsteňa.

Objav lúčov X sa Röntgenovi podaril 8. novembra 1895, keď pri experimente s katódovými lúčmi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice sa prejavuje na vedľa ležiacich kryštáloch fluorescencia. Pri ďalšom skúmaní nového druhu žiarenia, nahradil kryštály fotografickou doskou a zaznamenal všetky hlavné vlastnosti nového žiarenia, ktoré nazval lúčmi X (neznáme lúče).

Zistil, že sa šíria priamočiaro, elektrické a magnetické pole ich nevychyľuje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu a pôsobia na fotografickú emulziu. Okrem ruky svoje manželky, použil aj tisícstranovú knihu, hracie karty, či dvoj a tri centimetrovú jedľovú dosku. Nové žiarenie prešlo cez všetko.

Svoje poznatky publikoval v odbornej tlači a lúče X prezentoval pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Ukázalo sa, že išlo o obrovský objav a v roku 1901 dostal Röntgen prvú Nobelovu cenu za fyziku. Švédska akadémia ocenila významný objav žiarenia, dnes známeho ako röntgenové lúče.

Priekopníkom röntgenológie v Uhorsku, resp. na Slovensku, bol lekár Vojtech Alexander, ktorý v Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj. Svojimi experimentmi sa zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených pľúcnych ochorení. Ako jeden z prvých sa zameral aj na výskum vývoja ľudského plodu.

Raz mesačne röntgenoval svoju tehotnú manželku, ktorá čakal ich piate dieťa. Chcel sledovať vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho dieťaťa, patrili v tom čase k unikátnym. V začiatkoch röntgenológie sa však vedelo ešte málo o biologických a negatívnych účinkoch nového žiarenia. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil telesne a psychicky postihnutý.

Röntgenológia a rádiológia prešla od objavu lúčov x veľkým vývojom. Dnes je kľúčovým prvkom diagnostiky. Pri diagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg-žiarenie, čiže klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú počítačová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia. Rtg-vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr - kostí alebo cudzích predmetov v organizme.

Pripomenutím prínosu tejto vyšetrovacej metódy a jej kľúčovej úlohy v medicínskej diagnostike je aj Medzinárodný deň röntgenológie a röntgenológov, ktorý pripadá práve na 8. novembra.

Wilhelm Conrad Röntgen, ktorý patril k výrazne skromným ľuďom a nedal si svoj objav patentovať, zomrel 10. februára 1923 v Mníchove vo veku 77 rokov.