Praha/Bratislava 9. júna (TASR) - Bola spisovateľkou, kritičkou militarizmu či jednou z priekopníčok feminizmu. Zastávala názor, že fyzické odlišnosti nemôžu byť príčinou odlišného postoja spoločnosti k ženám a mužom. Bertha von Suttnerová založila aj Rakúsku mierovú spoločnosť a výrazne sa zasadzovala za vznik medzinárodného súdneho dvora, ktorý by zabránil vojnám. Od narodenia prvej ženy, ktorej udelili Nobelovu cenu za mier, uplynie v piatok 9. júna 180 rokov.

Bertha Sophia Felicita von Suttnerová, rodená Kinská, sa narodila 9. júna 1843 v Prahe v šľachtickej rodine. Vyrastala v prostredí schudobnenej aristokracie v Prahe, Brne a vo Viedni. Ovládala niekoľko jazykov a pre nedostatok financií, veľkú časť minula jej matka v kasínach, sa zamestnala ako guvernantka v rodine Suttnerovcov. Pre milostný vzťah s o sedem rokov mladším Arthurom von Suttnerom musela rodinu Suttnerovocov opustiť.

Na základe inzerátu odišla do Paríža, kde pracovala ako sekretárka Alfreda Nobela, ktorý sa do vzdelanej a rozhľadenej ženy tiež zamiloval. Ich spolupráca však trvala len niekoľko mesiacov, pretože Bertha odišla do Viedne, kde sa tajne zosobášila s Arthurom von Suttnerom.

Manželia, odvrhnutí rodinou ženícha, strávili deväť rokov v emigrácii na Kaukaze. Živili sa vyučovaním jazykov a hudby. Bertha von Suttnerová začala aj literárne tvoriť, čoskoro sa stala známou autorkou románov. Keď hnev rodiny pominul, manželia sa vrátili do Viedne.

Prostredníctvom Nobela sa manželia dostali aj do spoločnosti pacifistov. Suttnerovej protivojnová kniha "Die Waffen nieder!" (v češtine vyšla pod názvom Odzbrojte!) z roku 1889 bola kladne prijatá verejnosťou, dočkala sa 35 vydaní a prekladu do 12 jazykov.

Bertha von Suttnerová sa následne plne oddala práci v mierovom hnutí. V rokoch 1904 - 1912 podnikla prednáškové turné v Spojených štátoch amerických (USA). Vystupovala na mierových konferenciách v Ríme a Haagu, v Rakúsku a Nemecku zakladala pobočky mierovej spoločnosti, vydávala noviny. Pre svoje články a na tú dobu aj progresívne názory bola Suttnerová často aj terčom kritiky či objektom karikatúr. Podarilo sa jej však získať pre myšlienky pacifizmu viacerých známych ľudí, ktorí mierové hnutie zabezpečovali aj finančne.

Jedným z nich bol aj samotný Nobel, ktorý však pacifizmu ako takému nebol naklonený. Zastával názor, že mier sa môže dosiahnuť, keď vyzbrojené štáty zistia, že vojnový konflikt by ohrozil ich existenciu.

Hoci Nobela inšpirovala k založeniu nadácie na udeľovanie cien, dozvedela sa o tom až po jeho smrti. Sama sa v roku 1905 stala prvou ženou laureátkou Nobelovej ceny za mier.

Bertha von Suttnerová zomrela vo Viedni 21. júna 1914 vo veku 71 rokov.

Jej portrét sa dostal na bývalú rakúsku 1000 šilingovú bankovku a aj na rakúsku dvojeurovú mincu. Rakúska republika poskytuje doktorandom štipendium nazvané jej menom. Meno Berthy von Suttnerovej nesie od 8. marca 2006 jedna budova Európskej únie (EÚ) v belgickom Bruseli, sídli v nej Európsky hospodársky a sociálny výbor.