Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 19. máj 2025Meniny má Gertrúda
< sekcia Zahraničie

Pred 20 rokmi došlo k rozpadu Juhoslávie

Na archívnej snímke muž drží vlajku bývalej Juhoslávie. Foto: TASR/AP

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať.

Belehrad 4. februára (TASR) - Takmer štyri desaťročia - od konca druhej svetovej vojny - vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie v sobotu 4. februára 20 rokov.

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 - od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.

Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.





Zdroj: https://beliana.sav.sk, https://www.unipo.sk, https://fbi.uniza.sk, kol.: Kronika 20. storočia (2000)

VIDEO: Šutaj Eštok: Krízové riadenie štátu treba zreformovať

Slovensko by opravy bunkrov mohlo podľa ministra vnútra financovať aj prostredníctvom eurofondov.

,aktualizované 

- Vzťah Čechov k Slovensku sa podľa prieskumu STEM výrazne zhoršil. Kým v minulosti ho Česi hodnotili pravidelne najlepšie, v najnovšom prieskume SR klesla na desiate miesto.

- Krízové riadenie štátu treba podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) zreformovať. Na ministerstve vnútra tak vznikne útvar pre krízové riadenie.

- Slovensko si v májovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo takmer 607 miliónov eur pri celkovom dopyte investorov 1,626 miliardy eur. Informovala o tom v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

- Koaličný Smer-SD rázne odmieta súčasné znenie pandemickej dohody. Členovia strany sú presvedčení, že dohoda aktuálne nezohľadňuje zásadné pripomienky SR, podkopáva jej suverenitu a vytvára chaos a nejasnosti.

- V medializovanom prípade smrti muža v Tepličke nad Váhom (okres Žilina) z novembra minulého roka policajti nepochybili a použitím tasera nespôsobili jeho smrť.

- Pápež Lev XIV. prijal v pondelok vo Vatikáne na súkromnej audiencii viceprezidenta USA J. D. Vancea s manželkou Ushou.

- Všetky odstrely medveďov sa v súčasnosti uskutočňujú v súlade s platnou legislatívou. Skutočnosť, že sú medvede na Slovensku premnožené, dokazuje nielen každodenná prax, ale aj štúdia.

- Slovenská akadémia vied (SAV) nesúhlasí s rozhodnutím SR nepodporiť tzv. pandemickú dohodu.

- Štátna veterinárna a potravinová správa od stredy (21. 5.) uvoľnila niektoré opatrenia proti šíreniu nákazy slintačky a krívačky. Okrem iného veterinári zrušili zákaz prevozu vnímavých zvierat na celom území Slovenska a umožnili otvorenie všetkých zoologických záhrad.

- Ruský prezident Vladimir Putin je presvedčený, že jeho vojská budú schopné do konca roka 2025 prevziať plnú kontrolu nad štyrmi ukrajinskými oblasťami, ktoré si nárokuje Moskva.

- Takmer 400 mladých šachistov z celého Slovenska sa v uplynulom týždni stretlo v Kongresovom centre pri akvaparku v Liptovskom Mikuláši na Majstrovstvách Slovenska (MSR) mládeže v šachu 2025.

- Nadácia Aevis a iniciatíva My sme les v spolupráci s organizáciou Via Iuris podali celkovo jedenásť súdnych žalôb na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

- Britský horolezec Kenton Cool v nedeľu po devätnásty raz vystúpil na vrchol Mount Everestu, čím prekonal svoj vlastný rekord v počte výstupov medzi zahraničnými horolezcami.

- Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Országh vysvetľoval svoje rozhodnutie vynechať zo zostavy proti Lotyšsku útočníka Dalibora Dvorského. Devätnásťročný center bol počas duelu štokholmskej A-skupiny majstrovstiev sveta iba v pozícii zdravého náhradníka.

- Britský premiér Keir Starmer v pondelok v Londýne privíta predstaviteľov Európskej únie (EÚ) pri príležitosti prvého summitu Spojeného kráľovstva a EÚ od vystúpenia Británie z bloku. Cieľom je nadviazať bližšie vzťahy päť rokov po brexite.

- Hokejisti Floridy Panthers sa stali druhými finalistami Východnej konferencie v play off NHL. V rozhodujúcom siedmom zápase 2. kola vyraďovacích bojov triumfovali na ľade Toronta vysoko 6:1. V sérii o postup do finále NHL nastúpia proti Caroline.

- Nemecko navýši finančnú podporu pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o desať miliónov eur, oznámila ministerka zdravotníctva Nina Warkenová. Krajina tak reaguje na oznámené odstúpenie Spojených štátov z tejto organizácie, ktoré boli jej najväčším prispievateľom.

- Lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska v nedeľu diskutovali so Spojenými štátmi o vojne na Ukrajine a nevylúčili ani zavedenie sankcií proti Rusku, ak Moskva nebude chcieť uzavrieť prímerie, uviedla kancelária britského premiéra Keira Starmera.

- Európska únia (EÚ) má záujem zlepšiť partnerstvo s Austráliou v oblasti obrany a uzavrieť s ňou bezpečnostný pakt, naznačila v nedeľu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

- Izrael čiastočne povolí dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy po takmer trojmesačnej blokáde, informovala tamojšia vláda. Do palestínskej enklávy umožní dovoz základného množstva potravín s cieľom podporiť tak svoju novú pozemnú ofenzívu proti Hamasu.