Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Program tohto sviatku tvoria sviatočné koncerty, výstavy, divadelné predstavenia, kultúrny program na verejnom priestranstve, podujatia v knižniciach, múzeách a kultúrnych zariadeniach či ohňostroje.
Autor TASR
Moskva 12. júna (TASR) - Deň Ruska - jeden z najmladších sviatkov Ruskej federácie - oslávia jeho obyvatelia v utorok 12. júna. Program tohto sviatku tvoria sviatočné koncerty, výstavy, divadelné predstavenia, kultúrny program na verejnom priestranstve, podujatia v knižniciach, múzeách a kultúrnych zariadeniach či ohňostroje. Pri príležitosti tohto sviatku prezident krajiny tradične udeľuje štátne vyznamenania.
Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným sviatkom. Najskôr 12. júna 1990 delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie.
Deň schválenia tejto deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná myšlienka deklarácie vznikala v hnutí Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti - vychádzajúcej z priority národných záujmov - začali vystupovať proti mocenskému monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 79 miliónov obyvateľov federácie. O post prezidenta sa uchádzalo šesť kandidátov. Zvíťazil Boris Jeľcin a stal sa prvým prezidentom RSFSR. O niekoľko mesiacov neskôr, 25. decembra 1991, Jeľcin získal fakticky plnú prezidentskú moc po tom, ako odstúpil z funkcie prezident Sovietskeho zväzu (ZSSR) Michail Gorbačov a došlo k rozpadu ZSSR.
V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF - presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V tom čase ešte samotní Rusi tomuto sviatku osobitnú pozornosť nevenovali a voľný deň spravidla využívali na oddych, prácu v záhradách alebo zábavu.
V júli 1996 v celonárodných priamych otvorených dvojkolových prezidentských voľbách bol Jeľcin zvolený za prezidenta Ruska na druhé funkčné obdobie.
V televíznom prejave k obyvateľom krajiny Jeľcin 12. júna 1998 v úsilí navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni navrhol premenovať tento sviatok na Deň Ruska. Oficiálne tento názov sviatku nadobudol platnosť v roku 2002 po tom, ako vstúpil do platnosti nový zákonník práce krajiny.
Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným sviatkom. Najskôr 12. júna 1990 delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie.
Deň schválenia tejto deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná myšlienka deklarácie vznikala v hnutí Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti - vychádzajúcej z priority národných záujmov - začali vystupovať proti mocenskému monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 79 miliónov obyvateľov federácie. O post prezidenta sa uchádzalo šesť kandidátov. Zvíťazil Boris Jeľcin a stal sa prvým prezidentom RSFSR. O niekoľko mesiacov neskôr, 25. decembra 1991, Jeľcin získal fakticky plnú prezidentskú moc po tom, ako odstúpil z funkcie prezident Sovietskeho zväzu (ZSSR) Michail Gorbačov a došlo k rozpadu ZSSR.
V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF - presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V tom čase ešte samotní Rusi tomuto sviatku osobitnú pozornosť nevenovali a voľný deň spravidla využívali na oddych, prácu v záhradách alebo zábavu.
V júli 1996 v celonárodných priamych otvorených dvojkolových prezidentských voľbách bol Jeľcin zvolený za prezidenta Ruska na druhé funkčné obdobie.
V televíznom prejave k obyvateľom krajiny Jeľcin 12. júna 1998 v úsilí navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni navrhol premenovať tento sviatok na Deň Ruska. Oficiálne tento názov sviatku nadobudol platnosť v roku 2002 po tom, ako vstúpil do platnosti nový zákonník práce krajiny.
