Anton Bruckner, významný symfonik neskorého romantizmu, zomrel 11. októbra 1896 vo Viedni. Dožil sa 72 rokov.
Autor TASR
Ansfelden/Bratislava 3. septembra (TASR) - Zložil deväť symfónií, aj keď poslednú nedokončil úplne, iba tri časti. Dodnes sa najčastejšie hráva štvrtá, zvaná Romantická či monumentálna ôsma, nazývaná Apokalyptická, ktorá sa zaraďuje medzi najlepšie symfónie 19. storočia.
Jeho symfónie, ale aj sakrálna tvorba, výrazne ovplyvnili hudobnú tvorbu 20. storočia. Napríklad aj úvodná krátka melódia - gitarový riff - z rockového hitu "Seven Natioin Army" americkej skupiny White Stripes pochádza z piatej symfónie Antona Brucknera.
V stredu 4. septembra uplynie od narodenia rakúskeho hudobného skladateľa 200 rokov.
Anton Bruckner sa narodil 4. septembra 1824 v Ansfeldene ako najstaršie z 11 detí v rodine vidieckeho učiteľa a organistu v miestnom kostole. Aj vďaka tomu sa Bruckner ako malý chlapec dostal do kontaktu s hudbou, najmä cirkevnou. Už ako štvorročný preukázal neobyčajný talent v hre na husliach a spinete a ako desaťročný neraz nahradil otca za organom v kostole.
Po smrti otca ho matka v roku 1837 poslala do speváckeho zboru v neďalekom kláštore Sv. Floriana, kde sa zdokonaľoval aj v hre na organ pod dozorom kláštorného organistu. Po pedagogickom pôsobení vo Windhaagu a v Kronstorfe sa v roku 1845 vrátil do kláštornej školy Sv. Floriána ako kvalifikovaný učiteľ.
Hoci cítil isté obmedzenia, ktoré preňho znamenal život v kláštore, váhal opustiť jeho bezpečie a plne sa odovzdať iba hudbe. V roku 1856 sa na naliehanie priateľov neochotne zúčastnil konkurzu na miesto katedrálneho organistu v Linzi, ktorý ľahko vyhral.
Ako organista pôsobil aj vo Viedni, kde študoval kontrapunkt u Simona Sechtera (1788 - 1867). Z orchestráciou sa oboznamoval pod kuratelou dirigenta Otta Kitzlera (1834 - 1915) v Linzi, kde tiež hlbšie prenikol do hudby Ludwiga van Beethovena, Carla Mariu von Webera a Johanna Sebastiana Bacha.
V roku 1868 sa stal profesorom hudobnej teórie na viedenskom konzervatóriu a od 1875 pôsobil ako profesor na univerzite vo Viedni. Svoju virtuozitu v hre na organ predviedol napríklad aj v Bayreuthe, kde mu učarovala tvorba skladateľa Richarda Wagnera.
Jeho vášňou však nebola len hra na organe, ale predovšetkým písanie symfónií. Skomponoval ich celkovo deväť, i keď z poslednej symfónie dokončil iba tri časti. Podľa jeho želania býva pri prezentácii doplnená chválospevom Te Deum pre zmiešaný zbor, orchester a organ.
Výraznejšieho ocenenia za svoje dnes uznávané symfónie sa dočkal až na konci života. Jeho dlhým a technicky náročným kompozíciám sa vtedajšie hudobné telesá bránili. Pri uvedení jeho 3. symfónie vo Viedenskom hudobnom spolku opustila veľká časť obecenstva sálu ešte počas predstavenia.
Oficiálnej pocty za svoju pedagogickú a skladateľskú činnosť sa Anton Bruckner dočkal takmer vo veku 60 rokov. Cisár František Jozef I. mu udelil rytiersky kríž. Panovník financoval aj uvedenie 3. a 8. symfónie a poskytol mu umelecké štipendium. V roku 1891 dostal od viedenskej univerzity titul honoris causa.
Anton Bruckner, významný symfonik neskorého romantizmu, zomrel 11. októbra 1896 vo Viedni. Dožil sa 72 rokov.
Jeho symfónie, ale aj sakrálna tvorba, výrazne ovplyvnili hudobnú tvorbu 20. storočia. Napríklad aj úvodná krátka melódia - gitarový riff - z rockového hitu "Seven Natioin Army" americkej skupiny White Stripes pochádza z piatej symfónie Antona Brucknera.
V stredu 4. septembra uplynie od narodenia rakúskeho hudobného skladateľa 200 rokov.
Anton Bruckner sa narodil 4. septembra 1824 v Ansfeldene ako najstaršie z 11 detí v rodine vidieckeho učiteľa a organistu v miestnom kostole. Aj vďaka tomu sa Bruckner ako malý chlapec dostal do kontaktu s hudbou, najmä cirkevnou. Už ako štvorročný preukázal neobyčajný talent v hre na husliach a spinete a ako desaťročný neraz nahradil otca za organom v kostole.
Po smrti otca ho matka v roku 1837 poslala do speváckeho zboru v neďalekom kláštore Sv. Floriana, kde sa zdokonaľoval aj v hre na organ pod dozorom kláštorného organistu. Po pedagogickom pôsobení vo Windhaagu a v Kronstorfe sa v roku 1845 vrátil do kláštornej školy Sv. Floriána ako kvalifikovaný učiteľ.
Hoci cítil isté obmedzenia, ktoré preňho znamenal život v kláštore, váhal opustiť jeho bezpečie a plne sa odovzdať iba hudbe. V roku 1856 sa na naliehanie priateľov neochotne zúčastnil konkurzu na miesto katedrálneho organistu v Linzi, ktorý ľahko vyhral.
Ako organista pôsobil aj vo Viedni, kde študoval kontrapunkt u Simona Sechtera (1788 - 1867). Z orchestráciou sa oboznamoval pod kuratelou dirigenta Otta Kitzlera (1834 - 1915) v Linzi, kde tiež hlbšie prenikol do hudby Ludwiga van Beethovena, Carla Mariu von Webera a Johanna Sebastiana Bacha.
V roku 1868 sa stal profesorom hudobnej teórie na viedenskom konzervatóriu a od 1875 pôsobil ako profesor na univerzite vo Viedni. Svoju virtuozitu v hre na organ predviedol napríklad aj v Bayreuthe, kde mu učarovala tvorba skladateľa Richarda Wagnera.
Jeho vášňou však nebola len hra na organe, ale predovšetkým písanie symfónií. Skomponoval ich celkovo deväť, i keď z poslednej symfónie dokončil iba tri časti. Podľa jeho želania býva pri prezentácii doplnená chválospevom Te Deum pre zmiešaný zbor, orchester a organ.
Výraznejšieho ocenenia za svoje dnes uznávané symfónie sa dočkal až na konci života. Jeho dlhým a technicky náročným kompozíciám sa vtedajšie hudobné telesá bránili. Pri uvedení jeho 3. symfónie vo Viedenskom hudobnom spolku opustila veľká časť obecenstva sálu ešte počas predstavenia.
Oficiálnej pocty za svoju pedagogickú a skladateľskú činnosť sa Anton Bruckner dočkal takmer vo veku 60 rokov. Cisár František Jozef I. mu udelil rytiersky kríž. Panovník financoval aj uvedenie 3. a 8. symfónie a poskytol mu umelecké štipendium. V roku 1891 dostal od viedenskej univerzity titul honoris causa.
Anton Bruckner, významný symfonik neskorého romantizmu, zomrel 11. októbra 1896 vo Viedni. Dožil sa 72 rokov.