Jeho zákony sa stali základom modernej genetiky a uplatnili sa nielen v šľachtiteľstve, ale aj v mnohých ďalších vedných odboroch, predovšetkým v lekárstve.
Autor TASR
raha 21. júla (TASR) - Pred 200 rokmi sa narodil český prírodovedec nemeckého pôvodu Gregor Johann Mendel. Po celom Česku sa tento rok koná množstvo súvisiacich spomienkových podujatí, informujú Český rozhlas a Česká televízia.
Tento zakladateľ genetiky sa narodil 20. júla 1822 v Hynčiciach v okrese Nový Jičín. Mendelova matka bola Nemka, otec bol polovičný Čech.
Meno Gregor prijal Mendel po vstupe do augustiniánskeho kláštora v Brne v roku 1843. Vtedy už mal za sebou štúdium filozofie na univerzite v Olomouci, neskôr vo Viedni študoval aj matematiku, fyziku, chémiu a botaniku.
V tichu brnianskeho kláštora uskutočňoval od roku 1858 desať rokov experimenty s krížením rastlín, najmä hrachu.
Svoje poznatky o dedičnej premenlivosti, ktoré zhrnul do troch základných zákonov - neskôr nazvaných Mendelove zákony dedičnosti - publikoval v roku 1865 v časopise prírodovedeckého spolku v Brne.
Jeho zákony sa stali základom modernej genetiky a uplatnili sa nielen v šľachtiteľstve, ale aj v mnohých ďalších vedných odboroch, predovšetkým v lekárstve.
Mendela si ľudia najčastejšie spájajú s biológiou a genetikou, v skutočnosti sa však viac ako týmto odborom venoval meteorológii. V tomto odbore patril k rešpektovaným osobnostiam - bol medzi zakladajúcimi členmi Rakúskej meteorologickej spoločnosti, spolupracoval s viedenskými kolegami a podieľal sa na budovaní meteorologickej siete v krajinách koruny českej.
Režisér Jiří Bělka o ňom v roku 1976 nakrútil životopisný film "Strom vědění dobrého" s Karlom Högerom v hlavnej úlohe.
V priebehu júna 2021 boli na brnianskom centrálnom cintoríne z augustiniánskej hrobky exhumované kostrové pozostatky Gregora Johanna Mendela; tím vedcov ich skúmal tri mesiace. Tento výskum je súčasťou programu osláv 200. výročia Mendelovho narodenia počas roku 2022.
Tento zakladateľ genetiky sa narodil 20. júla 1822 v Hynčiciach v okrese Nový Jičín. Mendelova matka bola Nemka, otec bol polovičný Čech.
Meno Gregor prijal Mendel po vstupe do augustiniánskeho kláštora v Brne v roku 1843. Vtedy už mal za sebou štúdium filozofie na univerzite v Olomouci, neskôr vo Viedni študoval aj matematiku, fyziku, chémiu a botaniku.
V tichu brnianskeho kláštora uskutočňoval od roku 1858 desať rokov experimenty s krížením rastlín, najmä hrachu.
Svoje poznatky o dedičnej premenlivosti, ktoré zhrnul do troch základných zákonov - neskôr nazvaných Mendelove zákony dedičnosti - publikoval v roku 1865 v časopise prírodovedeckého spolku v Brne.
Jeho zákony sa stali základom modernej genetiky a uplatnili sa nielen v šľachtiteľstve, ale aj v mnohých ďalších vedných odboroch, predovšetkým v lekárstve.
Mendela si ľudia najčastejšie spájajú s biológiou a genetikou, v skutočnosti sa však viac ako týmto odborom venoval meteorológii. V tomto odbore patril k rešpektovaným osobnostiam - bol medzi zakladajúcimi členmi Rakúskej meteorologickej spoločnosti, spolupracoval s viedenskými kolegami a podieľal sa na budovaní meteorologickej siete v krajinách koruny českej.
Režisér Jiří Bělka o ňom v roku 1976 nakrútil životopisný film "Strom vědění dobrého" s Karlom Högerom v hlavnej úlohe.
V priebehu júna 2021 boli na brnianskom centrálnom cintoríne z augustiniánskej hrobky exhumované kostrové pozostatky Gregora Johanna Mendela; tím vedcov ich skúmal tri mesiace. Tento výskum je súčasťou programu osláv 200. výročia Mendelovho narodenia počas roku 2022.