Washington/Bratislava 13. októbra (TASR) - Biely dom, oficiálna kancelária a rezidencia prezidenta Spojených štátov amerických a centrála jeho vedúcich zamestnancov vo Washingtone, D.C., sa v priebehu rokov stala významnou americkou historickou pamiatkou, ktorá ročne priláka viac ako jeden milión návštevníkov.

Vo štvrtok 13. októbra uplynie 230 rokov od položenia základného kameňa Bieleho domu, ktorý je jednou z najznámejších budov na svete. 

Napriek tomu, že prvý prezident Spojených štátov George Washington (v úrade 1789-1797) sám pomáhal pri výbere miesta pre rezidenciu, nikdy v Prezidentskom paláci vo Washingtone, D.C. nebýval. Spolu s rodinou žil vo Filadelfii a v New Yorku. Filadelfia bola totiž hlavným mestom krajiny predtým, ako Kongres v roku 1791 vyhlásil Washington za trvalé hlavné mesto Spojených štátov.

Snahy o vybudovanie prezidentského sídla podnietila v roku 1792 verejná súťaž. Zákazku a odmenu 500 dolárov získal írsko-americký architekt James Hoban so svojím plánom georgiánskeho sídla v palladiánskom štýle.

Základný kameň budovy, ktorá v súčasnosti nesie názov Biely dom bol položený 13. októbra 1792. O osem rokov neskôr sa do sídla nasťahoval v poradí druhý americký prezident John Adams (1797-1801) s manželkou Abigail. Po ňom už v týchto priestoroch sídlil každý jeho nástupca.

Budovu zariadili elegantne v štýle Ľudovíta XVI. počas vlády tretieho amerického prezidenta Thomasa Jeffersona (1801–1809). Zaujímavosťou je, že práve Jefferson sa predtým so svojím projektom neúspešne uchádzal o výhru v súťaži o výstavbu sídla prezidenta.

Budova postavená z bielo-sivého pieskovca sa pôvodne volala Prezidentský palác či Exekutívne sídlo, no už začiatkom 19. storočia sa objavilo neformálne pomenovanie Biely dom. V roku 1814 toto sídlo britské vojská vypálili, a tak muselo byť prestavané. Dialo sa tak zase pod vedením Jamesa Hobana, ktorý nechal k hlavnej budove pristaviť východnú a západnú terasu. Biely dom bol opäť pripravený poskytnúť svoje veľkorysé priestory v roku 1817 a o tri roky neskôr bol už jeho súčasťou polkruhový južný portikus a severný portikus so stĺporadím.

V 19. storočí v budove nechýbali také moderné vymoženosti ako napríklad chladnička, plynového osvetlenia sa Biely dom dočkal v roku 1849 a elektrického v roku 1891.

Oficiálny názov Biely dom budova nadobudla až v roku 1901 vďaka prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi (1901-1909). Počas svojho úradovania dal postaviť západné krídlo, v ktorom sa vytvorili kancelárske priestory. Samozrejmosťou v komplexe Bieleho domu bol v tom čase napríklad aj tenisový kurt. Ďalší prezident, Franklin D. Roosevelt (1933-1945), nechal v západnom krídle (v priestore neskôr prerobenom na tlačovú miestnosť) postaviť vyhrievaný krytý bazén. Po vybudovaní východného krídla Bieleho domu v roku 1942 narástol tiež počet pracovní.

Foto: TASR/AP

Biely dom má celkove viac ako 130 izieb. V hlavnej budove sa nachádzajú obytné priestory prezidentskej rodiny a rôzne prijímacie miestnosti, všetky zariadené v štýle 18. a 19. storočia.

Priestory honosného sídla ozvláštnila v 60. rokoch 20. storočia Jacqueline Kennedyová, manželka prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho (1961-1963), ktorá s obľubou zbierala a vystavovala predmety historickej a umeleckej hodnoty vo všetkých miestnostiach. V poradí 38. prezident USA Gerald R. Ford (1974-1977) nechal napríklad vybudovať vonkajší bazén.

Časti hlavnej budovy sú prístupné verejnosti. Východné a západné krídlo je spojené s hlavnou budovou východnou a západnou terasou. Na západnej terase sa nachádza miestnosť na účely tlačových brífingov a v časti východnej terasy možno nájsť kino.

Prezidentská kancelária, známa ako Oválna pracovňa, je situovaná v západnom krídle. Súčasťou Bieleho domu, ktorý bol v roku 1988 akreditovaný ako múzeum je napríklad aj kolkárska dráha, zdravotné stredisko či podzemný kryt. Sídlo amerického prezidenta a jeho areál zaberajú 7,2 hektára.



Zdroj:britannica.com