Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od roku 1952 bol 17. september v americkom kalendári označený ako Deň občianstva, v roku 2004 sa stal aj Dňom ústavy.
Autor TASR
Washington 17. septembra (TASR) - Od podpísania Ústavy Spojených štátov amerických (USA) uplynie v pondelok 17. septembra 231 rokov. Základný zákon krajiny podpísalo 17. septembra 1787 vo Filadelfii 39 delegátov severoamerických štátov. V USA sa tento sviatok nazýva: Deň Ústavy a Deň občianstva.
Bežní Američania v tento deň pracujú, sviatok si pripomínajú najmä deti v školách v rámci špeciálnych vzdelávacích aktivít o posolstve základného dokumentu krajiny.
Od roku 1952 bol 17. september v americkom kalendári označený ako Deň občianstva, v roku 2004 sa stal aj Dňom ústavy.
V deň podpisu základného zákona - 17. septembra 1787 - sa začal aj ratifikačný proces. Prvým štátom, ktorý ratifikoval americkú ústavu, sa stal Delaware. Nasledovali Pensylvánia, New Jersey, Georgia, Connecticut, Massachusetts, Maryland, Južná Karolína, New Hampshire, Virgínia a New York. Severná Karolína a Rhode Island ju ratifikovali neskôr. Všeobecnú záväznosť nadobudla ústava 21. júna 1788 po tom, ako ju odsúhlasilo deväť štátov.
Súčasťou americkej ústavy sa neskôr stali aj jej dodatky. Skupina prvých desiatich dodatkov tvorí tzv. Listinu práv a jej prijatie si vyžiadal tlak odporcov federalizmu. Tí sa obávali zneužitia moci novou americkou federálnou vládou. Preto prvých desať dodatkov garantuje práva na slobodu prejavu, zhromažďovania, náboženstva, ale aj kontroverzné právo vlastniť zbraň. Listina práv zakazuje kruté tresty a zaviedla právo na spravodlivý proces prostredníctvom ľudovej poroty. Prvých desať dodatkov nadobudlo platnosť 15. decembra 1791.
Za posledných vyše 200 rokov pribudli k ústave dodatky 11 až 27. Jedným z najdôležitejších bol 13. dodatok, ktorým bolo v USA v roku 1865 zrušené otroctvo. Jediným v súčasnosti už neplatným je 18. dodatok z roku 1919, ktorým sa zaviedla prohibícia. Už o 14 rokov neskôr bola zrušená prostredníctvom 21. dodatku ústavy.
História Dňa ústavy v USA siaha do 40. rokov 20. storočia, keď mediálny magnát William Randolph Hearst obhajoval zavedenie občianskeho sviatku s titulom "I am an American" (Som Američan). Kongres USA vtedy určil dátum pamätného Dňa občianstva na tretiu májovú nedeľu. Prezident Harry Truman v roku 1952 presunul dátum osláv Dňa občianstva na 17. september. Ďalší prezident Dwight Eisenhower vyhlásil v septembri 1956 po prvý raz Týždeň ústavy.
V roku 2004 bol popri Dni občianstva 17. septembra oficiálne zavedený aj pamätný Deň ústavy.
Bežní Američania v tento deň pracujú, sviatok si pripomínajú najmä deti v školách v rámci špeciálnych vzdelávacích aktivít o posolstve základného dokumentu krajiny.
Od roku 1952 bol 17. september v americkom kalendári označený ako Deň občianstva, v roku 2004 sa stal aj Dňom ústavy.
V deň podpisu základného zákona - 17. septembra 1787 - sa začal aj ratifikačný proces. Prvým štátom, ktorý ratifikoval americkú ústavu, sa stal Delaware. Nasledovali Pensylvánia, New Jersey, Georgia, Connecticut, Massachusetts, Maryland, Južná Karolína, New Hampshire, Virgínia a New York. Severná Karolína a Rhode Island ju ratifikovali neskôr. Všeobecnú záväznosť nadobudla ústava 21. júna 1788 po tom, ako ju odsúhlasilo deväť štátov.
Súčasťou americkej ústavy sa neskôr stali aj jej dodatky. Skupina prvých desiatich dodatkov tvorí tzv. Listinu práv a jej prijatie si vyžiadal tlak odporcov federalizmu. Tí sa obávali zneužitia moci novou americkou federálnou vládou. Preto prvých desať dodatkov garantuje práva na slobodu prejavu, zhromažďovania, náboženstva, ale aj kontroverzné právo vlastniť zbraň. Listina práv zakazuje kruté tresty a zaviedla právo na spravodlivý proces prostredníctvom ľudovej poroty. Prvých desať dodatkov nadobudlo platnosť 15. decembra 1791.
Za posledných vyše 200 rokov pribudli k ústave dodatky 11 až 27. Jedným z najdôležitejších bol 13. dodatok, ktorým bolo v USA v roku 1865 zrušené otroctvo. Jediným v súčasnosti už neplatným je 18. dodatok z roku 1919, ktorým sa zaviedla prohibícia. Už o 14 rokov neskôr bola zrušená prostredníctvom 21. dodatku ústavy.
História Dňa ústavy v USA siaha do 40. rokov 20. storočia, keď mediálny magnát William Randolph Hearst obhajoval zavedenie občianskeho sviatku s titulom "I am an American" (Som Američan). Kongres USA vtedy určil dátum pamätného Dňa občianstva na tretiu májovú nedeľu. Prezident Harry Truman v roku 1952 presunul dátum osláv Dňa občianstva na 17. september. Ďalší prezident Dwight Eisenhower vyhlásil v septembri 1956 po prvý raz Týždeň ústavy.
V roku 2004 bol popri Dni občianstva 17. septembra oficiálne zavedený aj pamätný Deň ústavy.
