Pavlovský prístav/Bratislava 14. augusta (TASR) - Rusi začali na severozápad amerického kontinentu prichádzať už v prvej polovici 18. storočia. Išlo najmä o obchodníkov s kožušinami. Trvalé ruské osady vznikali na Aljaške ale až v druhej polovici 18. storočia.

O založenie prvej osady sa pričinil ruský kupec a moreplavec Grigorij Šelichov, ktorý svojimi cestami prispel k objaveniu Ruskej Ameriky. Od založenia prvej stálej ruskej osady na Aljaške uplynie v stredu 14. augusta 240 rokov.

Krajina na protiľahlej strane oceánu a vidina využitia jej bohatstva lákala Grigorija Šelichova už dávnejšie. V auguste 1783 sa vydali na cestu tri lode na palube, ktorých sa nachádzalo 192 ľudí, vrátane manželky Šelichova a ich dvoch detí. Presne o rok pristáli na ostrove Kodiak.

Ruskí obchodníci s kožušinami, ktorí už predtým navštívili tieto miesta, odhovárali Šelichova od toho, aby tam zakladal osady argumentujúc tým, že miestne obyvateľstvo ruských poľovníkov prepadávalo a zabíjalo. Ten sa však nenechal odradiť a práve na ostrove Kodiak, na miestach nazývaných Zátoka troch svätých, založil 14. augusta 1784 z poverenia cárovnej Kataríny II., prvú stálu ruskú osadu, ktorú nazval Pavlovský prístav (Pavlovskaja gavaň, v súčasnosti je to americké mesto Kodiak). Na nasledujúcich 20 rokov sa stalo prvým hlavným mestom Ruskej Ameriky. Názvy ulíc a pravoslávne chrámy pripomínajú dodnes toto obdobie.

Už v prvých mesiacoch života na ostrove, popri skúmaní pobrežia, zapisovania nových poznatkov do máp a obchodovaní s domorodým obyvateľstvom, zriadil Šelichov okrem iného aj školu, v ktorej sa 25 eskimáckych detí učilo azbuku a počítať.

Po tejto prvej ruskej osade vzniklo na severozápadných brehoch Aljašského zálivu niekoľko ďalších, ale na obrovskom území málokedy žilo viac ako 400 Rusov, ani v rekordných rokoch ich nebolo viac ako 800. Od konca 18. storočia pôsobila na tomto území aj Ruská pravoslávna cirkev. Napriek vzniku Rusko-americkej spoločnosti (založená bola v roku 1799) a rôznym snahám sa nepodarilo cárskemu Rusku Aljašku kolonizovať.

Existencia Ruskej Ameriky sa skončila v druhej polovici 19. storočia predajom Aljašky Spojeným štátom. Kúpu od Ruského impéria dohodol 30. marca 1867 americký minister zahraničných vecí William Henry Seward. Rusko zinkasovalo za Aljašku 7,2 milióna dolárov (v súčasnosti by to bolo okolo 125 miliónov USD).

Po kúpe sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za "Sewardovu chladničku" či "horu ľadu". Kritické hlasy však čoskoro umlčala skutočnosť, lebo rýchlo vyšlo najavo, že to bol veľmi výhodný obchod a to tak z hľadiska strategického, ako aj hospodárskeho.

Otvoril totiž prístup k obrovskému nerastnému bohatstvu - náleziskám zlata, rybolovu, lovu zveri a spracovaniu kožušín, pričom v súčasnosti tvoria hlavnú časť bohatstva Aljašky veľké náleziská ropy.

K samotnej ceremónii odovzdania Aljašky Spojeným štátom došlo 18. októbra 1867 v prístavnom mestečku Nový Archangeľsk (zvanom aj Sitka), kde sídlil ruský guvernér Aljašky. Tým sa skončila takmer 125 rokov trvajúca nadvláda Rusov nad týmto územím.

Aljaška, ktorú v roku 1741 objavil dánsky moreplavec Vitus Jonassen Bering v službách ruského cárskeho námorníctva, je najväčším, najrozľahlejším i jedným z najmladších štátov USA. V poradí 49. štátom Únie sa stala oficiálne až 3. januára 1959 ako prvý štát USA, ktorý priamo nesusedí s ostatnými americkými štátmi. V tom istom roku sa 21. augusta pripojil k USA aj Havaj.