Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 25. máj 2025Meniny má Urban
< sekcia Zahraničie

Pred 250 rokmi začali americké kolónie bojovať o svoju nezávislosť

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických bolo prekvapivým vyvrcholením sporu o dane, ktorý pramenil zo zlyhania komunikácie.

Lexington/Bratislava 19. apríla (TASR) – Všade, kde sú ľudia, prebieha komunikácia, vznikajú nedorozumenia a niekedy aj spory. Niekedy sú menšie a podarí sa ich vyriešiť rýchlo, inokedy si ich riešenie môže vyžiadať viac úsilia. V niektorých prípadoch však môžu prerásť do takých rozmerov, že vyústia do vzniku nového štátu. A práve proces vzniku novej krajiny sa začal pred 250 rokmi, keď sa 19. apríla 1775 začala Americká vojna za nezávislosť.

Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických bolo prekvapivým vyvrcholením sporu o dane, ktorý pramenil zo zlyhania komunikácie.

V 18. storočí, približne 150 rokov od založenia prvej trvalej anglickej kolónie v Jamestowne v roku 1607, bola komunikácia medzi Európu a Severnou Amerikou pomalá, náročná a nebezpečná. Plavba z kolónií do Európy Atlantickým oceánom trvala za priaznivých okolností mesiac. V tejto časti sveta prevládajú západné vetry vanúce zo západu na východ, ktoré lode hnali po mori, no zároveň komplikovali ich návrat späť do kolónií – protivietor predlžoval čas návratu lodí približne na dvojnásobok. Spiatočná cesta medzi kolóniami a Londýnom tak trvala približne tri mesiace.

Anglická koruna si tento problém uvedomovala, preto do záležitostí kolónií približne 70 rokov nezasahovala a kolónie sa spravovali viac-menej samy.

Korene sporu, ktorý vyvrcholil americkou nezávislosťou, siahajú do roku 1754, keď vypukla francúzska a indiánska vojna známa napríklad aj z románu Posledný mohykán od Jamesa Fenimora Coopera. V Severnej Amerike proti sebe bojovali Francúzi a Briti podporovaní rôznymi kmeňmi pôvodných obyvateľov. Briti aj za pomoci amerických milicionárov vo vojne zvíťazili a po podpise parížskej zmluvy v roku 1763 získali všetky francúzske územia východne od rieky Mississippi. Konflikt bol súčasťou nákladnej sedemročnej vojny. Británia chcela získať financie zdanením kolónií, čím vyvolala nevôľu kolonistov.

Prvá priama daň uvalená na kolónie prišla v roku 1765 v podobe Kolkového zákona (Stamp Act). Kolonistom ukladal povinnosť nakupovať papier z Británie, tí však namietali, že nemôžu platiť dane bez zástupcov v britskom parlamente (no taxation without representation). Technicky mali pravdu, zákon bol preto stiahnutý. Anglický kráľ a parlament sa však nevzdávali a odpor kolonistov posmelených úspechom sa snažili všemožne zlomiť.

V októbri roku 1768 pristáli v Bostone britské jednotky. Mesto začali okupovať a snažili sa vynucovať výber daní napríklad z farieb, papiera alebo čaju. Kolonisti prítomnosť armády niesli s nevôľou a dochádzalo k násilným potýčkam s vojakmi. Pri jednej z nich v roku 1770 zahynulo päť kolonistov. Američania ju nazvali Bostonský masaker, Briti incident na King Street.

Kolonisti na jar v roku 1772 založili Korešpondenčné výbory (Committees of Correspondence) na koordináciu postupu proti britskej koloniálnej politike. Ich vznik bol významným krokom k rozvoju americkej národnej identity.

Britský parlament od marca do júna 1774 schválil tzv. neznesiteľné alebo donucovacie zákony, ktoré okrem iného diktovali uzatvorenie bostonského prístavu či ubytovanie britských vojakov v tavernách a neobývaných budovách. Parlament sa takto snažil zastrašiť kolóniu Massachusetts, namiesto toho však vyvolal výrazné sympatie zo strany ostatných kolónií. Nasledoval spoločný bojkot Británie a všetkých z nej dovážaných tovarov, nepanovala však jednota v názore, či vzťahy s Britániou urovnať, alebo vyhlásiť nezávislosť.

Riešenie priniesli udalosti z 19. apríla 1775, keď vypukli boje pri mestách Lexington a Concord. Približne 700 britských vojakov malo za úlohu zajať a zničiť vojenské zásoby kolonistov, tí sa však o pláne v predstihu dozvedeli a v predvečer bitky začali mobilizovať milície.

Trinásť kolónií – New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pensylvánia, Delaware, Maryland, Virgínia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia – vyhlásilo nezávislosť 4. júla 1776. Kým ju skutočne získali, čakal ich ešte dlhý boj, vojna sa skončila až 3. septembra 1783.

Američania získali zlato, v predĺžení rozhodol Thompson

Pre Američanov to bolo historicky tretie zlato, no prvé od roku 1960.

,aktualizované 

- Hokejisti USA sa stali majstrami sveta. Vo finále 88. svetového šampionátu zvíťazili nad Švajčiarskom 1:0 po predĺžení. Víťazný gól strelil útočník Tage Thompson. Bronzové medaily si odniesli reprezentanti domáceho Švédska po víťazstve nad Dánskom 6:2.

- V Spojených štátoch si v nedeľu pripomenuli piate výročie smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorého 25. mája 2020 pri zásahu usmrtil belošský policajt Derek Chauvin. Tragický incident viedol k vzniku politického a sociálneho hnutia Black Lives Matter.

- Izraelská armáda zintenzívňuje svoje operácie v Pásme Gazy, oznámil v nedeľu náčelník jej generálneho štábu Ejal Zamir. Správu o tom priniesla agentúra DPA, píše TASR.

- Ruské ministerstvo obrany v nedeľu informovalo, že medzi 13:00 h a 20:00 h moskovského času zneškodnilo nad územím Ruska 51 ukrajinských dronov: šesť z nich nad Moskovskou oblasťou, zvyšné nad Kurskou, Oriolskou, Tulskou a Kalužskou oblasťou.

- Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v nedeľu informoval, že pri útoku na dom v meste Chán Júnis v palestínskom Pásme Gazy prišli o život dvaja pracovníci Červeného kríža. K útoku došlo v sobotu, dodal MVČK bez toho, aby uviedol, kto útok spáchal.

- Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v nedeľu vyhlásil, že spojenci Kyjeva musia dať ráznu odpoveď na najväčšiu vlnu ruských útokov od začiatku vojny, ktorej Ukrajina čelila v noci na nedeľu.

- Grécka pobrežná stráž za posledné dni pri južnom pobreží ostrova Kréta zachránila viac než 500 migrantov, uviedli v nedeľu vo vyhlásení grécke úrady. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

- Spolu osem inšpiratívnych rodín a detí si v Košiciach v nedeľu prezvalo ocenenie Zlatý dáždnik 2025. Podľa Úradu komisára pre deti (ÚKPD) ide o symbol uznania pre rodiny, ktoré prispievajú k ochrane detí a ich práv, ako aj pre deti.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v nedeľu do Vietnamu, ktorý je prvou zastávkou jeho cesty po juhovýchodnej Ázii. V jej rámci zavíta aj do Indonézie a Singapuru, informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Uganda v nedeľu oznámila, že „pozastavila“ všetky formy vojenskej spolupráce s Nemeckom, pretože jeho veľvyslanec Mathias Schauer sa údajne „zapája do podvratných aktivít“ v tejto východoafrickej krajine, informovala agentúra AFP.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) odcestoval v nedeľu popoludní na oficiálnu návštevu Arménska. V Jerevane sa stretne s prezidentom krajiny Vahagnom Chačaturjanom aj s tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom.

- Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce prostredníctvom novej vyhlášky zaviesť organizovaný skríning onkologických ochorení. Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorú rezort predložil.

- Kvôli požiaru v rozvodni sa v nedeľu ráno v juhofrancúzskom meste Nice bez dodávok elektriny ocitlo takmer 45.000 domácností. Primátor mesta Christian Estrosi v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že incident bol „úmyselným činom.“

- V poľskej metropole Varšave sa v nedeľu na dvoch rôznych demonštráciách zhromaždili desaťtisíce ľudí, aby pred druhým kolom prezidentských volieb vyjadrili podporu kandidátom, Rafalovi Trzaskowskému z vládnej Občianskej koalície a Karolovi Nawrockému.

- Vláda SR ide podľa opozičného poslanca Gábora Grendela (Slovensko, Za ľudí, KÚ) urobiť všetko preto, aby sa zvýšila daň z nehnuteľností. Peniaze, ktoré v rámci konsolidácie vybrala od občanov, míňa neefektívne.

- Poslanci koaličného Hlasu-SD v parlamente nezahlasujú podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) za prelomenie veta prezidenta Petra Pellegriniho k návrhom legislatívy o takzvaných covidových amnestiách a rente pre generálneho prokurátora.

- Štát vykompenzuje mestám, obciam a krajom náklady na 800-eurové odmeny pre zamestnancov vo verejnej správe. Garantované sú aj zdroje na zamestnancov, ktorí vykonávajú prenesený výkon štátnej správy.

- Bývalý slovenský hokejový obranca Zdeno Chára sa dočkal veľkej pocty. Víťaza Stanleyho pohára z roku 2011, dlhoročného reprezentanta a kapitána strieborných medailistov z MS 2012 uviedli v nedeľu do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF)..

- Nočný útok Ruska, ktorý cielil na metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, si podľa tamojších úradov vyžiadal najmenej 12 obetí vrátane troch detí.

- Aprílové zrútenie strechy v nočnom klube v hlavnom meste Dominikánskej republiky si vyžiadalo ďalšiu obeť. V noci na nedeľu po 46 dňoch v nemocnici podľahla zraneniam 33-ročná žena. Celkový počet obetí tragédie tak stúpol na 234.