Ajaccio/Bratislava 15. augusta (TASR) - Ctižiadostivého slávneho Korzičana nižšieho vzrastu (meral 167 centimetrov) pozná svet ako vojenského génia s povestným generálskym klobúkom. Málo kto ovplyvnil svetové dejiny koncom 18. a začiatkom 19. storočia tak, ako v tom čase tento najmocnejší muž Európy.

Od narodenia Napoleona Bonaparteho, francúzskeho cisára, generála a legendárneho vojenského stratéga, uplynie vo štvrtok 15. augusta 255 rokov.

Napoleone di Buonaparte sa narodil 15. augusta 1769 v meste Ajaccio na ostrove Korzika. V dospelosti si svoje meno zmenil na viac francúzsky znejúce Napoleon Bonaparte. Vzdelanie nadobudol na vojenskej akadémii v Brienne-le-Château a neskôr na elitnej škole École Militaire v Paríži.

Do služieb francúzskej armády nastúpil v roku 1785. Jeho meno sa dostalo do povedomia v druhej polovici 90. rokov 18. storočia počas 1. Francúzskej republiky, keď v severnom Taliansku viedol úspešné vojenské ťaženie proti prvej a druhej protifrancúzskej koalícii.

Do Francúzska sa vrátil s veľkými poctami a jeho vplyv začal prudko stúpať. V roku 1798 podnikol výpravu do Egypta s úmyslom zabezpečiť prítomnosť Francúzska na Strednom východe. Napriek tomu, že toto ťaženie nebolo úspešné, Bonapartemu pridalo na popularite.

Po návrate do vlasti ambiciózny vojvodca využil svoju popularitu a v novembri 1799 prevzal vládu v krajine. Vytvoril vládny systém - konzulát, na čele s troma konzulmi. Samotný Bonaparte sa stal prvým konzulom a vo svojich rukách sústredil výkonnú aj zákonodarnú moc. V januári 1799 zriadil francúzsku centrálnu banku Banque de France a z jeho iniciatívy sa udeľuje od roku 1802 aj francúzske štátne vyznamenanie Rad rytiera Čestnej légie.

Ako cisár stál Napoleon I. na čele Francúzska v rokoch 1804 až 1814 a nakrátko aj v roku 1815. Popri chýrnych vojenských úspechoch mala veľký význam aj jeho reorganizácia štátnej správy po Veľkej francúzskej revolúcii (1789 - 1799). Najdôležitejšou kodifikáciou sa stal jeho občiansky zákonník Code civil, nazývaný aj Code Napoleon, z marca 1804, o ktorom sám povedal, že má väčšiu a trvanlivejšiu hodnotu ako jeho 40 vyhraných bitiek. Potvrdzoval výdobytky Francúzskej revolúcie ako rovnosť pred zákonom, slobodu jednotlivca, slobodu vlastníctva i mnohé ďalšie.

Prvú veľkú porážku utrpel v októbri 1805, keď britské námorníctvo zasadilo Francúzsku tvrdý úder v bitke pri Trafalgare, následkom ktorého Napoleon Bonaparte opustil myšlienku poraziť Britániu a zameral sa na Rakúsko a Rusko. Obom krajinám uštedril porážku v slávnej bitke troch cisárov pri Slavkove v decembri 1805. Od tejto legendárnej bitky bol Napoleon Bonaparte do roku 1812 na vrchole moci.

Začiatok konca prvého francúzskeho cisára bol vpád Francúzska do Ruska. Po bitkách pri Borodine (september 1812) a pri rieke Berezina (november 1812), nasledovala v októbri 1813 bitka pri Lipsku, v ktorej boli jeho vojská definitívne porazené. Táto bitka vošla do dejín aj pod názvom Bitka národov.

V apríli 1814 bol Napoleon I. nútený abdikovať a následne sa ocitol vo vyhnanstve na ostrove Elba. O návrat na trón sa pokúsil začiatkom marca 1815, keď ušiel z ostrova Elba a s menším vojskom bez jediného výstrelu obsadil Paríž. Jeho druhú, 100 dní trvajúci vládu, ukončila ďalšia legendárna bitka pri Waterloo 18. júna 1815, po ktorej Napoleona deportovali na ostrov Svätej Heleny, kde 5. mája 1821 zomrel na rakovinu žalúdka.

Napoleonove rekvizity a predmety späté s jeho životom sú aj dnes zberateľmi veľmi vyhľadávané. Napríklad začiatkom júla tohto roku vydražili v meste Fontainebleau za 1,7 milióna eur dve pištole, ktorými si chcel po svojej abdikácii v roku 1814 vziať život a jeden z jeho ikonických dvojrohých klobúkov sa vlani v novembri predal na aukcii za 1,9 milióna eur.



Zdroje:

https://www.geo.de/geolino/mensch/3401-rtkl-weltveraenderer-napoleon-bonaparte; www.britannica.com