Káhira/Bratislava 4. mája (TASR) - V rámci mierového procesu na Blízkom východe, ktorý sa začal v októbri 1991 v Madride, sa vkladali veľké nádeje aj do Káhirskej dohody.

V sobotu 4. mája uplynie 30 rokov od podpísania Dohody o Pásme Gazy a oblasti mesta Jericho, známej aj ako Káhirská dohoda, ktorá pripravila pôdu na vytvorenie palestínskej autonómie na územiach Pásma Gazy a Jericha.

Významný medzník v blízkovýchodnom mierovom procese priniesol 13. september 1993. V tento deň podpísali vo Washingtone izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a člen Výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Mahmúd Abbás Deklaráciu princípov dočasnej samosprávy, teda prvú dohodu z Osla.

Pred sídlom amerického prezidenta sa na tejto udalosti zúčastnil spolu so stovkami pozvaných hostí aj prezident USA Bill Clinton. Výnimočnosť okamihu umocňovalo historické podanie rúk izraelského premiéra Jicchaka Rabina a palestínskeho vodcu Jásira Arafata, ktoré nasledovalo vzápätí po podpise mierovej dohody.

Na túto dohodu nadviazala o niekoľko mesiacov neskôr Dohoda o Pásme Gazy a oblasti Jericha. Dňa 4. mája 1994 dokument podpísali Jicchak Rabin a Jásir Arafat. Keďže sa slávnostný akt konal v Káhire, dokument sa nazýva aj Káhirská dohoda. Bola to prvá zmluva nadväzujúca na Oslo 1 z polovice septembra 1993.

V prítomnosti 2500 zahraničných hostí a vysokopostavených egyptských predstaviteľov sa slávnostný ceremoniál v káhirskom Konferenčnom centre uskutočnil aj za účasti amerického ministra zahraničných vecí Warrena Christophera a jeho ruského partnera Andreja Kozyreva, teda predstaviteľov krajín, ktoré prevzali nad celým blízkovýchodným mierovým procesom patronát.

Na znak nesúhlasu vyhlásilo fundamentalistické hnutie Hamas v deň podpísania zmluvy dva dni smútku a vyzvalo ľudí, aby vyvesili čierne zástavy.

Dohoda stanovila opatrenia na zriadenie autonómnej palestínskej samosprávy na západnom brehu Jordánu (v oblasti Jericha) a v Pásme Gazy. Riešila presun právomocí z izraelskej civilnej správy na palestínsku samosprávu, štruktúru i zloženie palestínskej samosprávy a vzťahy medzi Izraelom a palestínskou samosprávou.

Na základe dohody mal Izrael stiahnuť svoje jednotky v troch etapách z oblasti Pásma Gazy a Jericha. Izraelských vojakov mali nahradiť na základe štatútu palestínskej autonómie po prvý raz od vzniku židovského štátu v roku 1948 oddiely palestínskej polície. Obidve strany sa zároveň zaviazali zabrániť teroristickým útokom.

Už nasledujúci deň po podpise dokumentu sa začali izraelské jednotky sťahovať a opúšťať Pásmo Gazy, ale ešte v deň podpisu dohody začal Izrael prepúšťať stovky palestínskych väzňov.

Sedem autobusov s prepustenými Palestínčanmi opustilo 4. mája 1994 väzenský tábor Keciot, nachádzajúci sa v Negevskej púšti. Prvý kontingent budúcej palestínskej polície, pozostávajúci z približne 150 členov, vstúpil 10. mája 1994 do Pásma Gazy.

Stiahnutie Izraela sa uskutočnilo k 25. máju 1994 a 1. júla 1994 sa palestínsky vodca Jásir Arafat natrvalo vrátil z exilu na palestínske autonómne územie.





Zdroj: https://embassies.gov.il/MFA/AboutIsrael/Maps/Pages/Gaza-Jericho-Agreement-between-Israel-and-the-PLO.aspx https://peacemaker.un.org/israelopt-cairoagreement94 https://peacemaker.un.org/israelopt-osloaccord93