Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podmorský tunel medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais je dlhý 50,450 kilometra.
Autor TASR
Londýn/Paríž/Bratislava 6. mája (TASR) – Patrí k veľkolepým stavebným projektom. Dá sa prirovnať k architektonickým dielam, ako je napríklad visutý most cez 1,6 kilometra široký prieplav Golden Gate spájajúci Sanfranciský záliv a Tichý oceán či opera v Sydney zapísaná medzi lokality svetového dedičstva UNESCO.
Podmorský dopravný tunel, tzv. Eurotunel, pod Lamanšským prielivom spájajúci Francúzsko s Veľkou Britániou slávnostne otvorila bývalá britská kráľovná Alžbeta II. a vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand v Calais 6. mája 1994. V pondelok 6. mája uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
Kráľovnú a prezidenta na slávnostnú ceremóniu na francúzskej strane tunela priviezli vo vlakoch. Tie sa zastavili oproti sebe na jednej koľaji. Pre túto výnimočnú príležitosť odstavili príslušnú vetvu bezpečnostného zariadenia. Po prestrihnutí pásky sa prezident a kráľovná za 35 minút dopravili na britskú stranu tunela, kde opäť prestrihli pásku. Na slávnosti sa zúčastnili aj robotníci Philippe Cozette a Graham Fagg, ktorí v decembri 1990 ako prví prerazili stenu spájajúcu dve časti bezpečnostného tunela. Vtedy sa uskutočnila aj krátka oslava so šampanským. Išlo o jedinú a jedinečnú príležitosť pripiť si, a to v podzemí.
Myšlienka podmorského spojenia medzi Francúzskom a Britániou siaha do roku 1802. Vtedy francúzsky inžinier Albert Mathieu navrhol Napoleonovi Bonapartemu spojiť Francúzsko s Britániou pomocou obrieho podmorského potrubia, v ktorom by jazdili kočiare. Neskôr sa objavila záplava projektov na spojenie starého kontinentu s Britániou. Všetky plány stroskotali na technických problémoch a strachu Britov zo straty svojej ostrovnej nezávislosti.
Dohodu o vybudovaní tunela popod Lamanšský prieliv slávnostne podpísali 12. februára 1986 v Canterburskej katedrále vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand s predsedníčkou britskej vlády Margaret Thatcherovou.
Podmorský tunel medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais je dlhý 50,450 kilometra. Tvoria ho dva tunely pre nákladnú a osobnú železničnú dopravu, medzi ktorými sa nachádza obslužný a únikový tunel. Tunel prebieha v hĺbke 40 metrov pod dnom mora.
Prvé vlaky s cestujúcimi prešli tunelom 14. novembra 1994. Kyvadlovú dopravu v tuneli zaisťujú vlaky, ktoré prepravujú cestujúcich, osobné a nákladné automobily medzi terminálmi v oboch mestách. Vysokorýchlostné vlaky Eurostar spájajú Londýn s Parížom a Bruselom. Cesta aj s nakladaním a vykladaním vozidiel trvá z Londýna do Paríža dve hodiny a 15 minút, z Londýna do Bruselu hodinu a 51 minút. Prejazd tunelom trvá približne 35 minút. Náklady na stavbu Eurotunela dosiahli deväť miliárd libier.
Najdlhším a najhlbším dopravným tunelom na svete je švajčiarsky Gotthardský pätný tunel, vedúci popod Gotthardský masív, s dĺžkou 57,1 kilometra. Druhý v poradí je tunel Seikan (53,85 km), ktorý spája japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó. Tretím je práve tunel vedúci popod Lamanšský prieliv. Vlastní a riadi ho nadnárodná spoločnosť Getlink, ktorá v minulosti používala názov Eurotunnel.
Od roku 1997 stratili akcie tejto spoločnosti 90 percent hodnoty. Začiatkom apríla 2004 došlo totiž vo firme doslova k zemetraseniu. Časť akcionárov sa vzbúrila proti vtedajšiemu vedeniu a vymenila ho. Spoločnosť vlastní licenciu na prevádzku tunela až do roku 2086.
Podmorský dopravný tunel, tzv. Eurotunel, pod Lamanšským prielivom spájajúci Francúzsko s Veľkou Britániou slávnostne otvorila bývalá britská kráľovná Alžbeta II. a vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand v Calais 6. mája 1994. V pondelok 6. mája uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
Kráľovnú a prezidenta na slávnostnú ceremóniu na francúzskej strane tunela priviezli vo vlakoch. Tie sa zastavili oproti sebe na jednej koľaji. Pre túto výnimočnú príležitosť odstavili príslušnú vetvu bezpečnostného zariadenia. Po prestrihnutí pásky sa prezident a kráľovná za 35 minút dopravili na britskú stranu tunela, kde opäť prestrihli pásku. Na slávnosti sa zúčastnili aj robotníci Philippe Cozette a Graham Fagg, ktorí v decembri 1990 ako prví prerazili stenu spájajúcu dve časti bezpečnostného tunela. Vtedy sa uskutočnila aj krátka oslava so šampanským. Išlo o jedinú a jedinečnú príležitosť pripiť si, a to v podzemí.
Myšlienka podmorského spojenia medzi Francúzskom a Britániou siaha do roku 1802. Vtedy francúzsky inžinier Albert Mathieu navrhol Napoleonovi Bonapartemu spojiť Francúzsko s Britániou pomocou obrieho podmorského potrubia, v ktorom by jazdili kočiare. Neskôr sa objavila záplava projektov na spojenie starého kontinentu s Britániou. Všetky plány stroskotali na technických problémoch a strachu Britov zo straty svojej ostrovnej nezávislosti.
Dohodu o vybudovaní tunela popod Lamanšský prieliv slávnostne podpísali 12. februára 1986 v Canterburskej katedrále vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand s predsedníčkou britskej vlády Margaret Thatcherovou.
Podmorský tunel medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais je dlhý 50,450 kilometra. Tvoria ho dva tunely pre nákladnú a osobnú železničnú dopravu, medzi ktorými sa nachádza obslužný a únikový tunel. Tunel prebieha v hĺbke 40 metrov pod dnom mora.
Prvé vlaky s cestujúcimi prešli tunelom 14. novembra 1994. Kyvadlovú dopravu v tuneli zaisťujú vlaky, ktoré prepravujú cestujúcich, osobné a nákladné automobily medzi terminálmi v oboch mestách. Vysokorýchlostné vlaky Eurostar spájajú Londýn s Parížom a Bruselom. Cesta aj s nakladaním a vykladaním vozidiel trvá z Londýna do Paríža dve hodiny a 15 minút, z Londýna do Bruselu hodinu a 51 minút. Prejazd tunelom trvá približne 35 minút. Náklady na stavbu Eurotunela dosiahli deväť miliárd libier.
Najdlhším a najhlbším dopravným tunelom na svete je švajčiarsky Gotthardský pätný tunel, vedúci popod Gotthardský masív, s dĺžkou 57,1 kilometra. Druhý v poradí je tunel Seikan (53,85 km), ktorý spája japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó. Tretím je práve tunel vedúci popod Lamanšský prieliv. Vlastní a riadi ho nadnárodná spoločnosť Getlink, ktorá v minulosti používala názov Eurotunnel.
Od roku 1997 stratili akcie tejto spoločnosti 90 percent hodnoty. Začiatkom apríla 2004 došlo totiž vo firme doslova k zemetraseniu. Časť akcionárov sa vzbúrila proti vtedajšiemu vedeniu a vymenila ho. Spoločnosť vlastní licenciu na prevádzku tunela až do roku 2086.
