Moskva/Bratislava 24. júla (TASR) – Sovietska (ruská) kozmonautka Svetlana Jevgenievna Savická sa stala prvou ženou, ktorá vystúpila do otvoreného vesmíru. Vo štvrtok 25. júla uplynie 40 rokov od tejto udalosti.

Svetlana Jevgenievna Savická sa narodila 8. augusta 1948 v Moskve. Lásku k lietaniu zdedila po otcovi, veliteľovi sovietskeho letectva počas druhej svetovej vojny a národnom hrdinovi. Už v 16 rokoch sa prihlásila na školu pre pilotov, bola však odmietnutá pre nízky vek. Namiesto lietania sa preto začala venovať parašutizmu.

Svoju záľubu sa pokúsila pred rodičmi utajiť, no odhalili ju, keď jej otec našiel v školskej taške výsadkársky nôž. Otec jej záľubu však podporil a Savická tak ešte pred dovŕšením 17. roku veku úspešne absolvovala 450 zoskokov padákom.

Tvrdá práca a parašutistický výcvik sa vyplatili, keď iba 18-ročnú Savickú prijali na Moskovský letecký inštitút (MAI), ktorý ukončila v roku 1972 ako 24-ročná. Ešte o rok skôr úspešne zložila skúšky ako pilotka-inštruktorka.

O štyri roky neskôr, v roku 1976, získala kvalifikáciu na post testovacieho pilota a o desať rokov neskôr, v roku 1986, úspešne získala doktorát na Moskovskej štátnej technickej univerzite N. E. Baumana.

Savická však nezbierala iba akademické úspechy, ale aj svetové rekordy. Dovedna sa jej ich počas kariéry podarilo získať 18, prvý si pripísala na konto ako iba 17-ročná pri zoskoku padákom z výšky 14.252 metrov.

Počas štúdia na MAI bola členkou národného tímu v leteckej akrobacii. V roku 1970 si z majstrovstiev sveta v tomto športe odniesla z Hullavingtonu v Spojenom kráľovstve okrem titulu majsterky sveta aj prezývku "Miss Sensation" (Slečna Senzačná).

Výnimočné schopnosti však neprejavovala iba pri akrobatických kúskoch, ale aj na palube iných lietadiel. So stíhačkou MiG-21 sa jej podľa Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) rýchlosťou 2683 kilometrov za hodinu podarilo stanoviť rýchlostný rekord pre najrýchlejšiu pilotku. Kým sa však stala astronautkou, ako testovacia pilotka nazbierala viac než 1500 letových hodín.

Do výcvikového programu pre astronautov Savická vstúpila v roku 1980. V auguste roku 1982, 19 rokov po Valentine Tereškovovej, odštartovala z ruského kozmodrómu Bajkonur na palube vesmírnej lode Sojuz T-7 a stala sa historicky druhou ženou vo vesmíre. Prvou Američankou vo vesmíre sa v júni roku 1983, desať mesiacov po Savickej, stala Američanka Sally Rideová na palube raketoplánu Challenger.

Savická však s vesmírnymi míľnikmi ešte neskončila. Na vesmírnu stanicu Saľut 7 sa vrátila o dva roky neskôr na palube lode Sojuz T-12. Do histórie sa tak zapísala ako prvá žena, ktorá do vesmíru letela dva razy.

Počas tejto misie vystúpila 25. júla 1984 do vesmíru a pripísala si tak na konto ďalšie prvenstvo – ako vôbec prvý človek vykonala vo vesmíre kovoobrábacie práce. Počas približne trojhodinovej vychádzky zvárala, spájkovala a striekala obrobky. Asistoval jej kozmonaut Vladimír Džanibekov. V čase výstupu do vesmíru mala 36 rokov, čo bol v tom čase tiež rekord. Bola to však aj jej posledná vesmírna misia.

Sovietsky zväz v roku 1986 plánoval na oslavu Medzinárodného dňa žien aj čisto ženskú misiu so Savickou ako veliteľkou, misia však bola zrušená pre technické problémy so starnúcou vesmírnou stanicou. Do astronautského dôchodku odišla "Slečna Senzačná" v roku 1993 a úspešne vstúpila do politiky, kde zastávala niekoľko významných funkcií.

Savická počas kariéry získala niekoľko vysokých sovietskych štátnych vyznamenaní a je po nej pomenovaná aj planétka 4118 Sveta obiehajúca v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.