Clermont/Bratislava 19. júna (TASR) - Od mladosti sa venoval fyzike, matematike, ale nezanedbateľnú stopu zanechal aj v oblasti filozofie či teológie. Skonštruoval počítací stroj, ktorý vykonával základné aritmetické úkony. Sformuloval základný zákon hydrostatiky, známy ako Pascalov zákon. Je po ňom nazvaný aj programovací jazyk Pascal. Jeho filozoficko-teologický princíp intuicionizmu ovplyvnil zasa myslenie filozofov ako Jean-Jacques Rousseau či Henri Bergson.

Od narodenia Blaisa Pascala, francúzskeho matematika, fyzika, filozofa a teológa, uplynie v pondelok 19. júna 400 rokov.

Blaise Pascal sa narodil 19. júna 1623 v Clermonte. Vyrastal v zámožnej rodine, ale o jeho výchovu a vzdelanie sa staral otec, lebo matka mu zomrela, keď mal tri roky. V roku 1631 sa rodina presťahovala do Paríža a o sedem rokov neskôr sa otec Étienne Pascal so synom a dcérou usadil v meste Rouen.

Napriek tomu, že bol jeho otec nadaný matematik, viedol syna skôr humanitným smerom. Blaise Pascal však od detstva prejavoval matematické nadanie. Ako deväťročný si sám odvodil niekoľko viet Euklidovej geometrie. Keď to zistil jeho otec, rezignoval a poskytol synovi aj základné matematické vzdelanie.

Ako 16-ročný napísal Blaise Pascal prácu o kužeľosečkách, ktorá je v geometrii známa ako Pascalova veta. Keď sa táto jeho práca dostala do rúk René Descartesa, nechcel údajne uveriť, že jej autorom je šestnásťročný mladík. Bol presvedčený, že ide o dielo jeho otca.

Pascalov otec pracoval aj ako kráľovský správca daní a keď 18-ročný Pascal videl, ako sa trápi s výpočtami, rozhodol sa, že mu prácu uľahčí. V roku 1642 zostrojil pre otca počítací stroj, ktorý sa považuje za predchodcu kalkulačky. Stroj, ktorý nazval Pascalina, dokázal vykonávať základné aritmetické úkony.

Na Pascalinu získal neskôr kráľovský certifikát a vyrobil ďalších približne 50 kusov. Vďaka svojmu stroju sa považuje za predchodcu modernej počítačovej techniky a je po ňom pomenovaný aj programovací jazyk Pascal. Z oblasti matematiky je známy aj tzv. Pascalov trojuholník, ktorý predstavuje geometrické usporiadanie kombinačných čísel do tvaru trojuholníka.

Pascal sa však intenzívne venoval aj fyzike a základný zákon hydrostatiky, známy ako Pascalov zákon, teda, že tlak v kvapaline, ktorý vznikne pôsobením vonkajšej sily na povrch kvapaliny v uzavretej nádobe, je v každom mieste kvapaliny rovnaký. Na jeho počesť sa jednotka tlaku nazýva Pascal. Vyčíslil aj veľkosť hydrostatického tlaku, opísal hydrostatický paradox či zákon spojených nádob a princíp hydraulického Iisu.

Ako prvý prišiel s myšlienkou, že pomocou barometra možno merať výškový rozdiel dvoch miest a upozornil, že zmeny výšky ortuťového stĺpca barometra závisia tiež od vlhkosti a teploty vzduchu, a preto môžu slúžiť aj na predpovedanie počasia.

V roku 1647 sa dopracoval k zisteniu, že existuje vákuum. V tejto súvislosti je známa anekdota, v ktorej opäť figuruje René Descartes, ktorý nebol o existencii vákua presvedčený a vyjadril sa, že najviac vákua má Pascal v hlave.

Zmena v živote Pascala nastala po vážnej nehode, pri ktorej stratil vedomie. Neskôr mával mystické videnia a začal sa orientovať na filozofiu a teológiu. Anonymne vydával tzv. "listy z vidieka", v ktorých kritizoval vtedajšiu príliš slobodomyseľnú morálku.

Blaise Pascal zomrel 19. augusta 1662 v Paríži vo veku 39 rokov. Jeho najznámejší spis Myšlienky vyšiel až posmrtne.



Zdroje: www-history.mcs; nventors.about.com; www.quark.sk