Perth/Bratislava 10. júla (TASR) – Vstup prvej americkej orbitálnej kozmickej stanice Skylab do atmosféry Zeme vyvolal v roku 1979 po celom svete paniku. Hoci v nej z veľkej časti zhorela, niektoré jej časti dopadli na povrch Zeme. Vo štvrtok 11. júla uplynie od tejto udalosti 45 rokov.

Skylab bola prvou americkou orbitálnou kozmickou stanicou, no nebola prvou kozmickou orbitálnou stanicou vôbec. Prvenstvo v tomto smere patrí, ako aj pri mnohých ďalších vesmírnych rekordoch, Sovietskemu zväzu. Ten vyslal na obežnú dráhu vesmírnu stanicu Saľut už 19. apríla 1971. Spojené štáty vypustili Skylab o viac než dva roky neskôr – 14. mája 1973.

Vesmírna stanica Skylab (doslova Nebeské laboratórium) slúžila na pozorovanie Slnka, Zeme a vykonávanie množstva pokusov z oblasti fyziky, medicíny alebo ekológie. Kým však na nej americkí astronauti mohli začať skúmať, museli ju opraviť.

Stanicu do vesmíru vyniesla raketa Saturn používaná na štarty lunárnych misií Apollo. Pri štarte sa však poškodila – odtrhol sa tepelný štít a poškodili sa aj solárne panely, stanica preto trpela nedostatkom energie. Absencia tepelného štítu navyše znamenala priame vystavenie slnečnému žiareniu, preto sa na niektorých miestach prehrievala a hrozilo jej poškodenie. Narýchlo preto vznikol slnečník, ktorý tepelný štít nahradil.

Opravy vykonali astronauti misie Starlab 2, ktorí na stanici strávili 28 dní, čím prekonali predchádzajúci sovietsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre. Vytvorila ho posádka misie Sojuz 11, ktorá neskôr tragicky zahynula vo vesmíre na následky dekompresie počas príprav na návrat na Zem.

Misie Starlab 3 a Starlab 4 vždy prekonali predchádzajúce rekordy v dĺžke pobytu vo vesmíre. Astronauti misie Starlab 3 strávili na obežnej dráhe 60 dní, misia Starlab 4 trvala až 84 dní.

S misiou Starlab 4 sa spája aj legenda o štrajku jej trojčlennej posádky. Vysoké pracovné tempo údajne spôsobilo, že astronauti na palube vypli rádio a voľno si skrátka urobili. Ide však skutočne iba o legendu, ktorú 30. augusta 1976, takmer dva roky po údajnom štrajku, do sveta vypustil novinár Henry S. F. Cooper v článku vydanom časopisom The New Yorker. Neskôr ju zopakoval aj vo svojej knihe "A House in Space" vydanej v tom istom roku, ani v jednom prípade však neuviedol zdroj svojich tvrdení. Neskoršou analýzou záznamov sa zistilo, že "štrajk" vznikol z nepochopenia zmienky o bežnom oddychovom dni a výpadok spojenia zrejme spôsobila pracovná vyťaženosť astronautov.

Misia Starlab 4 bola poslednou misiou na palube vesmírnej stanice, hoci pôvodne bola plánovaná aj misia Starlab 5. Tá sa však neuskutočnila pre prieťahy vo vývoji raketoplánu a postupnú stratu výšky vesmírnej stanice. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa síce stanicu pokúsil dostať vyššie, no neúspešne.

Vesmírna stanica Skylab vstúpila do atmosféry 11. júla 1979. Médiá po celom svete venovali udalosti veľkú pozornosť, rozšírila sa však aj vlna paniky. Dôvodom bolo riziko, že by Skylab mohol dopadnúť do obývaných oblastí. Situáciu sa pokúsili využiť podnikavci, predávali prilby na ochranu pred padajúcimi kusmi vesmírnej stanice.

NASA sa šancu zranenia obyvateľstva snažila odvrátiť tak, že vesmírnu stanicu sa pokúsila nasmerovať do južnej časti Tichého oceánu. Svoj cieľ čiastočne dosiahla, chyba vo výpočtoch však spôsobila, že trosky stanice dopadli do vody neďaleko Austrálie, niektoré dokonca zasiahli pevninu. Austrálske úrady preto vyrubili NASA pokutu vo výške 400 austrálskych dolárov za znečisťovanie verejného priestranstva. Zranený nebol nikto.

Spojené štáty sa už k projektu samostatnej vesmírnej stanice nevrátili, ale pripojili sa k medzinárodným projektom – pôvodne sovietskej vesmírnej stanici MIR a neskôr Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).