Sydney/Bratislava 20. októbra (TASR) - Budova Opery v Sydney (Sydney Opera House) patrí vďaka svojej jedinečnej architektúre k jednej z najfotografovanejších stavieb na svete. Svojim viacúčelovým priestorom ponúka umelcom bohatý priestor na realizáciu, čím sa stala symbolom aj centrom kultúrneho života Austrálie.

V piatok 20. októbra uplynie 50 rokov od otvorenia Opery v Sydney.

O myšlienke vybudovať v Sydney špecializované centrum pre umenie sa diskutovalo už desaťročia, ale až v polovici 50. rokov 20. storočia získala dostatočnú podporu na to, aby sa stala skutočnosťou.

Hlavným zástancom vzniku nového austrálskeho kultúrneho stánku bol anglický skladateľ Sir Eugene Goossens, ktorý sa v roku 1947 presťahoval do Sydney, aby sa v meste ujal funkcie dirigenta symfonického orchestra. Predchádzajúce roky strávil ako dirigent orchestrov v Spojených štátoch, ktoré vystupovali v špeciálne postavených sálach. Keďže symfonický orchester zo Sydney hrával v radnici z roku 1889, hudobník upozornil na tieto nevyhovujúce priestory a žiadal o reprezentatívne sály aj pre operné a komorné skupiny.

Nemalou mierou k vzniku opery prispel aj premiér Nového Južného Walesu Joseph Cahill, vďaka ktorému sa koncom roka 1956 uskutočnila súťaž na návrh novej kultúrnej inštitúcie Sydney. Súčasťou najlepšieho projektu mali byť dve sály - jedna mala slúžiť predovšetkým na koncerty a iné veľké hudobné i tanečné produkcie, druhá na dramatické prezentácie a menšie hudobné podujatia. Do súťaže sa prihlásilo celkove 223 projektov z 28 krajín.

Výhru 5000 libier si za svoj návrh odniesol dánsky architekt Jrn Utzon. Navrhol komplex dvoch hlavných hál umiestnených vedľa seba na veľkom pódiu. Každá hala bola zakončená radom vzájomne sa prelínajúcich panelov v tvare plachty, ktoré mali slúžiť ako strecha aj stena. Inšpiráciu čerpal z prehliadky náhorných plošín Mayov v Mexiku.

Stavebné práce sa začali v marci 1959. Na výstavbe kultúrneho chrámu pracovalo počas 14 rokov približne 10.000 ľudí a konečné náklady predstavovali 102 miliónov austrálskych dolárov.

Operu, rozprestierajúcu sa na južnej strane zálivu Bennelong Point, otvorili 20. októbra 1973 za prítomnosti britskej kráľovnej Alžbety II., ktorú sprevádzal princ Philip, vojvoda z Edinburghu a premiér Nového Južného Walesu Sir Robert Askin.

Kráľovná zablahoželala obyvateľom k pozoruhodnému prírastku Austrálie do jej architektúry, kultúrneho a spoločenského života. Zároveň uviedla, že budova zaujala predstavivosť celého sveta. "Ľudský duch musí niekedy nabrať krídla alebo plachty a vytvoriť niečo, čo nie je len utilitárne alebo všedné," povedala predstaviteľka britskej monarchie.

Unikátna budova stojí na 580 betónových pilieroch, ktorých základy siahajú do hĺbky 25 metrov a nesú 160-tisíc ton ťažkú konštrukciu. Poznávacím znakom svetoznámej stavby je jej strecha, ktorá mnohým pripomína mušle a kusy lastúr či obrovskú plachetnicu alebo krídla exotického vtáka. Hoci interiér mali pôvodne tvoriť len dve sály, napokon sa ich počet zvýšil na päť. Najväčšia, koncertná sála, má kapacitu 2679 miest. Súčasťou Sydney Opera House sú aj reštaurácie či profesionálne nahrávacie štúdio.

Keďže teplota a vlhkosť sú pre hudobné nástroje veľmi dôležité, vnútorná teplota v koncertnej sále musí byť počas vystúpení symfonického orchestra presne 22,5 stupňa Celzia, aby sa zabezpečilo, že hudobné nástroje zostanú naladené.

Zaujímavosťou je, že budova je ochladzovaná morskou vodou, ktorá sa odoberá priamo z prístavu. Systém cirkuluje studenú vodu z prístavu cez 35 kilometrov potrubí, aby poháňal vykurovanie aj klimatizáciu v budove.

Od roku 2007 patrí Opera v Sydney do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorú ročne navštívi vyše 10 miliónov ľudí.