Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Družica s priemerom 58 cm a hmotnosťou približne 84 kg začala novú éru vedecko-technických výdobytkov, medzi ktoré patrí napríklad satelitná komunikácia.
Autor TASR
Moskva 4. októbra (TASR) - Pred 60 rokmi sa v rádiách na celom svete ozvalo zapípanie Sputnika 1. Prvá umelá družica Zeme bola vypustená na obežnú dráhu 4. októbra 1957 presne o 19.28.34 h z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Sputnik 1 (označený PS-1) vyniesla na obežnú dráhu nosná raketa R-7.
Družicu skonštruoval koncom 50. rokov 20. storočia Sergej Koroľov v ZSSR. Sputnik 1 obsahoval zariadenie, ktoré od 4. októbra do 25. októbra 1957 vysielalo na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz pípavý signál. Družica s priemerom 58 cm a hmotnosťou približne 84 kg začala novú éru vedecko-technických výdobytkov, medzi ktoré patrí napríklad satelitná komunikácia.
V rámci svojej misie Sputnik 1, ktorý zo Zeme riadil Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášal informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu. Okolo Zeme sa toto vesmírne zariadenie pohybovalo rýchlosťou 8.000 m/s a planétu obiehalo vo výške 939 kilometrov, až kým sa nevybili batérie. Následne zhorelo v zemskej atmosfére 4. januára 1958.
Prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov si uvedomil propagandistickú hodnotu vesmíru a rozhodol o tom, že 3. novembra 1957 vypustili Sputnik 2, čím krajina oslávila 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Družica už vážila 500 kilogramov a na jej palube bola "posádka" - sučka menom Lajka.
Na začiatku roku 1958 aj USA vyslali na obežnú dráhu družicu, Explorer 1 (oficiálne Satellite 1958 Alpha). Štart sa uskutočnil 31. januára 1958 zo štartovacieho komplexu LC-26A Cape Canaveral Air Force Station na Floride.
Po 60 rokoch od štartu Sputnika 1 krúžia okolo Zeme stovky družíc a satelitov vo výškach 80 km až 36.000 km. Poskytujú meteorologické údaje pre predpoveď počasia, zaznamenávajú zmeny na planéte, akými sú vulkanické erupcie, hurikány či ničenie dažďových pralesov. Merajú aj rozpúšťanie polárnych ľadovcov v súvislosti s klimatickými zmenami.
Slovenská republika sa v roku 2017 stala 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vyslala do vesmíru vlastnú družicu. Prvú slovenskú družicu skCUBE vyniesla do kozmu indická raketa PSLV-C38 23. júna 2017.
V súčasnosti sa pri letoch do vesmíru používajú najmodernejšie zariadenia a špičkové technológie. Dvojica ruských kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vypustila 17. augusta 2017 do vesmíru päť nanodružíc, z ktorých jedna bola takmer celá vyrobená pomocou 3-D tlačiarne a je prvou svojho druhu na svete. Účel experimentu spočíval v tom, aby odborníci zistili, či súčasti družice vyrobené 3-D tlačiarňou vydržia vo vesmírnom prostredí. Jednu z družíc vyrobili na počesť Sputnika 1, ktorý vyslal do vesmíru bývalý Sovietsky zväz práve 4. októbra 1957. Ďalšia družica vzdáva hold zakladateľovi ruskej raketovej techniky Konstantinovi Ciolkovskému.
Družicu skonštruoval koncom 50. rokov 20. storočia Sergej Koroľov v ZSSR. Sputnik 1 obsahoval zariadenie, ktoré od 4. októbra do 25. októbra 1957 vysielalo na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz pípavý signál. Družica s priemerom 58 cm a hmotnosťou približne 84 kg začala novú éru vedecko-technických výdobytkov, medzi ktoré patrí napríklad satelitná komunikácia.
V rámci svojej misie Sputnik 1, ktorý zo Zeme riadil Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášal informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu. Okolo Zeme sa toto vesmírne zariadenie pohybovalo rýchlosťou 8.000 m/s a planétu obiehalo vo výške 939 kilometrov, až kým sa nevybili batérie. Následne zhorelo v zemskej atmosfére 4. januára 1958.
Prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov si uvedomil propagandistickú hodnotu vesmíru a rozhodol o tom, že 3. novembra 1957 vypustili Sputnik 2, čím krajina oslávila 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Družica už vážila 500 kilogramov a na jej palube bola "posádka" - sučka menom Lajka.
Na začiatku roku 1958 aj USA vyslali na obežnú dráhu družicu, Explorer 1 (oficiálne Satellite 1958 Alpha). Štart sa uskutočnil 31. januára 1958 zo štartovacieho komplexu LC-26A Cape Canaveral Air Force Station na Floride.
Po 60 rokoch od štartu Sputnika 1 krúžia okolo Zeme stovky družíc a satelitov vo výškach 80 km až 36.000 km. Poskytujú meteorologické údaje pre predpoveď počasia, zaznamenávajú zmeny na planéte, akými sú vulkanické erupcie, hurikány či ničenie dažďových pralesov. Merajú aj rozpúšťanie polárnych ľadovcov v súvislosti s klimatickými zmenami.
Slovenská republika sa v roku 2017 stala 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vyslala do vesmíru vlastnú družicu. Prvú slovenskú družicu skCUBE vyniesla do kozmu indická raketa PSLV-C38 23. júna 2017.
V súčasnosti sa pri letoch do vesmíru používajú najmodernejšie zariadenia a špičkové technológie. Dvojica ruských kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vypustila 17. augusta 2017 do vesmíru päť nanodružíc, z ktorých jedna bola takmer celá vyrobená pomocou 3-D tlačiarne a je prvou svojho druhu na svete. Účel experimentu spočíval v tom, aby odborníci zistili, či súčasti družice vyrobené 3-D tlačiarňou vydržia vo vesmírnom prostredí. Jednu z družíc vyrobili na počesť Sputnika 1, ktorý vyslal do vesmíru bývalý Sovietsky zväz práve 4. októbra 1957. Ďalšia družica vzdáva hold zakladateľovi ruskej raketovej techniky Konstantinovi Ciolkovskému.
