Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Encyklika Pacem in terris vyvolala veľkú pozornosť aj za hranicami katolíckej komunity.
Autor TASR
Vatikán/Bratislava 10. apríla (TASR) - Encyklika Pacem in terris (Mier na zemi) je prvým cirkevným dokumentom, ktorý pápež Ján XXIII. adresoval všetkým ľuďom dobrej vôle. "Apeluje práve na dobro v každom človeku, túžbe po mieri a práve na mier," povedal pre TASR kňaz Marián Gavenda. Od vydania jednej z najznámejších encyklík v utorok 11. apríla uplynie 60 rokov.
Encyklika Pacem in terris býva považovaná za 'poslednú vôľu a testament' dobrého pápeža pre lepší svet, keďže Ján XXIII. ju vydal na Zelený štvrtok 11. apríla 1963 necelé dva mesiace pred smrťou. "Vyzýva a ponúka témy na dialóg vtedajších i dnešných veľkých geopolitických blokov, ideológií i aktérov politického života na národnej či komunálnej úrovni. Predkladá ucelenú náuku. Spája vnútornú premenu jednotlivca s potrebou vytvárania spravodlivých štruktúr. Latinské slovo Pax (Pacem) znamená aj pokoj, aj mier. V skutočnosti navzájom súvisia. Encyklika volá po postupnom odzbrojení," podčiarkol Marián Gavenda.
Ján XXIII. je známy aj ako "dobrý pápež" alebo "pápež mieru". Slávnu a prorockú encykliku napísal šesť mesiacov po zahájení Druhého vatikánskeho koncilu v zložitej medzinárodnej situácii na začiatku 60. rokov minulého storočia. Či už išlo o karibskú krízu, reálnu hrozbu jadrovej katastrofy alebo výstavbu Berlínskeho múru. "Pápežovi a koncilu bolo jasné, že jednotliví veriaci ani Katolícka cirkev ako celok sa nemôže uzatvárať do svojho súkromného náboženského života, ale je povolaná prispieť k vytváraniu spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta," uviedol Gavenda.
Encyklika Pacem in terris vyvolala veľkú pozornosť aj za hranicami katolíckej komunity. Tento 60-stránkový dokument nestratil nič na svojom význame ani po 60-tich rokoch. "Je stále aktuálny, tak ako je aktuálna potreba mieru. Encyklika Jána XXIII. nestráca však na význame najmä vďaka logike argumentov, na ktorej je vystavená: večne platný poriadok, pravda, spravodlivosť, rovnaká ľudská dôstojnosť, spoločné dobro. Zmena nastala práve v týchto postulátoch, a to, žiaľ, v neprospech mieru," pripomenul pre TASR kňaz Marián Gavenda.
V bývalom Československu sa snažili komunisti rozkladať cirkev nielen násilím, zastrašovaním, zinscenovanými procesmi či zatýkaním. Pokúšali sa o to aj prostredníctvom náboženských združení verných komunistickému režimu. Pri pokuse o kontrolu hierarchie katolíckej cirkvi zneužili práve názov slávnej encykliky Pacem in terris a v roku 1971 rovnako pomenovali organizáciu združujúcu voči režimu lojálne duchovenstvo.
Encyklika Pacem in terris býva považovaná za 'poslednú vôľu a testament' dobrého pápeža pre lepší svet, keďže Ján XXIII. ju vydal na Zelený štvrtok 11. apríla 1963 necelé dva mesiace pred smrťou. "Vyzýva a ponúka témy na dialóg vtedajších i dnešných veľkých geopolitických blokov, ideológií i aktérov politického života na národnej či komunálnej úrovni. Predkladá ucelenú náuku. Spája vnútornú premenu jednotlivca s potrebou vytvárania spravodlivých štruktúr. Latinské slovo Pax (Pacem) znamená aj pokoj, aj mier. V skutočnosti navzájom súvisia. Encyklika volá po postupnom odzbrojení," podčiarkol Marián Gavenda.
Ján XXIII. je známy aj ako "dobrý pápež" alebo "pápež mieru". Slávnu a prorockú encykliku napísal šesť mesiacov po zahájení Druhého vatikánskeho koncilu v zložitej medzinárodnej situácii na začiatku 60. rokov minulého storočia. Či už išlo o karibskú krízu, reálnu hrozbu jadrovej katastrofy alebo výstavbu Berlínskeho múru. "Pápežovi a koncilu bolo jasné, že jednotliví veriaci ani Katolícka cirkev ako celok sa nemôže uzatvárať do svojho súkromného náboženského života, ale je povolaná prispieť k vytváraniu spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta," uviedol Gavenda.
Encyklika Pacem in terris vyvolala veľkú pozornosť aj za hranicami katolíckej komunity. Tento 60-stránkový dokument nestratil nič na svojom význame ani po 60-tich rokoch. "Je stále aktuálny, tak ako je aktuálna potreba mieru. Encyklika Jána XXIII. nestráca však na význame najmä vďaka logike argumentov, na ktorej je vystavená: večne platný poriadok, pravda, spravodlivosť, rovnaká ľudská dôstojnosť, spoločné dobro. Zmena nastala práve v týchto postulátoch, a to, žiaľ, v neprospech mieru," pripomenul pre TASR kňaz Marián Gavenda.
V bývalom Československu sa snažili komunisti rozkladať cirkev nielen násilím, zastrašovaním, zinscenovanými procesmi či zatýkaním. Pokúšali sa o to aj prostredníctvom náboženských združení verných komunistickému režimu. Pri pokuse o kontrolu hierarchie katolíckej cirkvi zneužili práve názov slávnej encykliky Pacem in terris a v roku 1971 rovnako pomenovali organizáciu združujúcu voči režimu lojálne duchovenstvo.
