Washington 27. septembra (TASR) — Takmer desať mesiacov po atentáte na 35. amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho nechala americká vláda zverejniť tzv. Warrenovu správu týkajúcu sa okolností atentátu. Správa jednoznačne obvinila Lee Harveyho Oswalda, ktorého dva dni po atentáte z bezprostrednej blízkosti zastrelil Jack Ruby. Ostrá kritika zo strany verejnosti sa na správu zniesla krátko po jej publikovaní 27. septembra 1964. Tento rok uplynie od jej zverejnenia 60 rokov.

Atentát na prezidenta Kennedyho sa odohral 22. novembra 1963 v meste Dallas v Texase. Kennedy zomrel po zásahu niekoľkými projektilmi vystrelenými z pušky, keď sa počas prezidentskej kampane viezol mestom v otvorenom aute bez strechy. Vo vozidle sa v tom čase nachádzala aj jeho manželka Jacqueline a guvernér Texasu John Connally s manželkou Idanell.

Bezprostredne po Kennedyho smrti sa stal prezidentom USA viceprezident Lyndon Baines Johnson, ktorý zhodou okolností tiež pochádzal z Texasu. Johnson týždeň po atentáte na Kennedyho (27. novembra 1963) vytvoril komisiu (President's Commission on the Assassination of President Kennedy), ktorá mala vyšetriť nielen okolnosti atentátu na prezidenta, ale aj na Oswalda. Jedným z jej siedmich členov bol aj neskorší 38. prezident Spojených štátov Gerald Ford. Viedol ju predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren, podľa ktorého bola aj neformálne pomenovaná.

Johnson komisiu zriadil Výkonným nariadením 11130, aby zabránil vyšetrovaniu prípadu generálnou prokuratúrou. Tú v tom čase totiž viedol Robert „Bobby“ Kennedy, mladší brat zavraždeného prezidenta, ktorého atentát hlboko zasiahol.

Komisia vypracovala podrobnú 888-stranovú správu. Prezidentovi Johnsonovi ju predstavila 24. septembra, zverejnená bola o tri dni neskôr.

O dva mesiace neskôr boli publikované aj ďalšie doplnkové materiály. Obsahovali svedectvá alebo miestoprísažné písomné vyhlásenia 552 očitých svedkov, viac než 3100 dôkazov a zabrali celkovo viac než 16.000 strán rozdelených do 26 knižných zväzkov.

Zverejnené závery komisie za atentátnika označujú výhradne Oswalda, ktorý prezidenta údajne zastrelil tromi výstrelmi z okna na šiestom podlaží budovy veľkoskladu školských učebníc, kde pracoval ako brigádnik. Komisia Oswaldovi pripísala aj zabitie policajného strážnika J. D. Tippita pri pokuse o útek.

Komisia z Oswaldovej smrti obvinila políciu v Dallase, časť viny však pripísala aj médiám, ktoré údajne narušili bezpečnosť v suteréne policajnej stanice. Jackovi Rubymu to údajne umožnilo preniknúť až k Oswaldovi a z bezprostrednej blízkosti ho zastreliť.

Podľa komisie neexistujú dôkazy, že by Oswald alebo Ruby boli súčasťou sprisahania a že by obaja nekonali na vlastnú päsť. Dodala však, že sa s istotou nepodarilo zistiť motív Oswaldovho konania a že jeho smrť znemožnila úplné vyšetrenie a objasnenie Kennedyho smrti. Komisia zároveň odporučila tajnej službe niekoľko spôsobov na zvýšenie ochrany prezidenta.

Komisia sa po vydaní správy a dodatkov stala počas nasledujúcich rokov terčom častej kritiky. Dôvodom boli niektoré jej metódy, vynechanie podstatných informácii i závery. Kritika sa ozývala z radov vyšetrovateľov, novinárov, historikov, znalcov práva i akademikov, ktorí na základe zverejnených informácií oponovali oficiálnym záverom správy.

Napriek rozsiahlej a ostrej kritike záverov komisie väčšina Američanov verí tomu, že Oswald zastrelil prezidenta Kennedyho, veľká časť z nich však neverí tomu, že konal sám a myslia si, že bol súčasťou sprisahania, čo odporuje oficiálnym záverom zverejneným Warrenovou komisiou. V roku 1976 spochybňovalo závery komisie až 81 percent Američanov, v roku 1983 ich bolo 74 percent a v rokoch 1993 a 2003 približne 75 percent. Prieskum vykonaný v roku 2009 televíziou CBS zistil, že 74 percent opýtaných podozrieva úrady z ututlávania pravdy.