Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici, študovala na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Autor TASR
Skalnaté Pleso/Bratislava 2. decembra (TASR) - Ľudmila Pajdušáková bola prvou profesionálnou slovenskou astronómkou. Známou v odborných kruhoch, ale aj širokej laickej verejnosti, sa stala predovšetkým vďaka piatim kométam, ktoré objavila.
V rokoch 1946 až 1959 zo 70 komét objavených na celom svete, pozorovali prvý raz až 18 v observatóriách na Skalnatom Plese na Lomnickom štíte, čo bolo suverénne najviac v porovnaní s ďalšími pracoviskami. Československo bolo vďaka týmto objavom vyhlásené za kometárnu veľmoc. Stalo sa tak na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1954.
Kométy, ktorých objaviteľkou či spoluobjaviteľkou bola Pajdušáková, nesú názvy Pajdušáková – Rotbart – Weber (1946), Pajdušáková – Mrkos (1948), P/Honda – Mrkos – Pajdušáková (1948), Pajdušáková (1951) a Pajdušáková (1953). Poslednú z nich objavila 3. decembra 1953. V nedeľu 3. decembra tak od tohto objavu uplynie 70 rokov.
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici, študovala na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od mladosti mala záľubu najmä v astronómii, pôvodne však bola učiteľkou. Po absolvovaní Reálneho gymnázia v Kláštore pod Znievom a súkromného učiteľského ústavu učila pred 2. svetovou vojnou na ľudových školách vo Vinosadoch a Slepčanoch, neskôr, počas vojny, na viacerých meštianskych školách.
V rokoch 1944 až 1953 bola ako technická pracovníčka zamestnaná v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese. Popri práci študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Titul RNDr. získala v roku 1950, vedeckú hodnosť CSc. v roku 1966.
V rokoch 1953 až 1979 pôsobila na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, pričom v rokoch 1958 až 1979 bola jeho riaditeľkou.
Spočiatku sa zamerala na pozorovanie meteoritov, najmä rojových. Unikátna zbierka 10.000 snímok s viac ako 11.000 meteoritmi z roku 1946 bola v tých časoch po harvardskej najpočetnejšia. Venovala sa aj výskumu Slnka, najmä slnečnej koróny. K jej najväčším zásluhám však patrí objavenie piatich spomínaných komét.
V roku 1967 ju zvolili za členku Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch.
Podieľala sa na zapojení Astronomického ústavu SAV do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru. Do značnej miery sa zaslúžila o popularizovanie amatérskej astronómie na Slovensku.
Ľudmila Pajdušáková zomrela 6. júna 1979 vo Vyšných Hágoch - krátko pred svojimi 63. narodeninami.
Jej bývalý manžel Antonín Mrkos objavil 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť Asteroid 1982 UJ2, ktorý dostal meno 3636 Pajdušáková.
zdroje: www.osobnosti.sk, www.vedatechnika.sk, http://astroportal.sk, vedanadosah.ctvisr.sk
V rokoch 1946 až 1959 zo 70 komét objavených na celom svete, pozorovali prvý raz až 18 v observatóriách na Skalnatom Plese na Lomnickom štíte, čo bolo suverénne najviac v porovnaní s ďalšími pracoviskami. Československo bolo vďaka týmto objavom vyhlásené za kometárnu veľmoc. Stalo sa tak na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1954.
Kométy, ktorých objaviteľkou či spoluobjaviteľkou bola Pajdušáková, nesú názvy Pajdušáková – Rotbart – Weber (1946), Pajdušáková – Mrkos (1948), P/Honda – Mrkos – Pajdušáková (1948), Pajdušáková (1951) a Pajdušáková (1953). Poslednú z nich objavila 3. decembra 1953. V nedeľu 3. decembra tak od tohto objavu uplynie 70 rokov.
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici, študovala na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od mladosti mala záľubu najmä v astronómii, pôvodne však bola učiteľkou. Po absolvovaní Reálneho gymnázia v Kláštore pod Znievom a súkromného učiteľského ústavu učila pred 2. svetovou vojnou na ľudových školách vo Vinosadoch a Slepčanoch, neskôr, počas vojny, na viacerých meštianskych školách.
V rokoch 1944 až 1953 bola ako technická pracovníčka zamestnaná v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese. Popri práci študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Titul RNDr. získala v roku 1950, vedeckú hodnosť CSc. v roku 1966.
V rokoch 1953 až 1979 pôsobila na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, pričom v rokoch 1958 až 1979 bola jeho riaditeľkou.
Spočiatku sa zamerala na pozorovanie meteoritov, najmä rojových. Unikátna zbierka 10.000 snímok s viac ako 11.000 meteoritmi z roku 1946 bola v tých časoch po harvardskej najpočetnejšia. Venovala sa aj výskumu Slnka, najmä slnečnej koróny. K jej najväčším zásluhám však patrí objavenie piatich spomínaných komét.
V roku 1967 ju zvolili za členku Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch.
Podieľala sa na zapojení Astronomického ústavu SAV do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru. Do značnej miery sa zaslúžila o popularizovanie amatérskej astronómie na Slovensku.
Ľudmila Pajdušáková zomrela 6. júna 1979 vo Vyšných Hágoch - krátko pred svojimi 63. narodeninami.
Jej bývalý manžel Antonín Mrkos objavil 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť Asteroid 1982 UJ2, ktorý dostal meno 3636 Pajdušáková.
zdroje: www.osobnosti.sk, www.vedatechnika.sk, http://astroportal.sk, vedanadosah.ctvisr.sk
