Obninsk/Bratislava 26. júna (TASR) - Jadrové elektrárne sa podieľajú na výrobe energie od prvej polovice 50. rokov minulého storočia. Výstavba prvej jadrovej elektrárne na svete sa začala v Sovietskom zväze v roku 1951 neďaleko mesta Obninsk v Kalužskej oblasti. Vo štvrtok 27. júna uplynie od jej spustenia do prevádzky 70 rokov.

Prvé uznesenie sovietskej vlády týkajúce sa výstavby jadrovej elektrárne sa datuje 16. májom 1950. Miesto jej výstavby, približne 100 kilometrov od Moskvy nebolo vybrané náhodne. Ruské zdroje pripomínajú predovšetkým dva dôvody: Prvým bol ten, že potenciálny protivník nebude hľadať taký objekt strategického významu tak blízko pri metropole krajiny a druhý dôvod spočíval v tom, že na projekte sa osobne podieľal popredný sovietsky fyzik Igor Vasilievič Kurčatov, otec sovietskej atómovej bomby.

S výstavbou elektrárne sa začalo v novembri 1951. Mesto Obninsk vzniklo prakticky na zelenej lúke a jeho obyvatelia pracovali hlavne v jadrovej elektrárni. Neskôr sa stalo strediskom sovietskeho nukleárneho výskumu.

Montáž reaktora a zariadenia prišla na rad v októbri 1953 a v júni 1954 dodávala elektráreň do siete už elektrinu. Prvá jadrová elektráreň na svete bola k energetickej sieti pripojená 27. júna 1954. Jadrový reaktor AM-1 (atom mirnyj – mierový atóm), umiestnený v 17,5 metra hlbokej šachte, mal výkon 5 megawattov. Bol kanálového typu, ako moderátor sa použil grafit a ako chladivo voda.

Informácia o spustení jadrovej elektrárne v Obninsku sa stala neočakávanou nielen pre svetovú, ale aj samotnú sovietsku verejnosť. Totiž jej výstavba sa držala v prísnej tajnosti.

Obninská elektráreň nemala svojim výkonom zásadný vplyv na zásobovanie energiou, ale už samotné spustenie prvej jadrovej elektrárne na svete malo strategický význam. Na dlhé roky sa stala v Sovietskom zväze jedinečnou experimentálnou základňou a navyše, okrem výroby elektriny, slúžila aj na výrobu izotopov najmä pre medicínske účely.

Koniec prvej jadrovej elektrárne na svete prišiel po 48 rokoch, presne 29. apríla 2002 o 11. hodine 34. minúte moskovského času. Na jej mieste je zriadené múzeum jadrovej energetiky.

V súčasnosti je na svete 416 jadrových reaktorov v 31 krajinách, ktoré vyrábajú približne 10 percent elektrickej energie. Podľa World Nuclear Industry Status Report najvyšší podiel jadrových elektrární na celosvetovej výrobe elektriny bol v roku 1996, kedy dosiahol 17,5 percenta. Od roku 2021 však nepredstavuje jadrová energia viac ako 10 percent celosvetovej výroby.

Ani jadrovú energetiku neobišli mimoriadne udalosti. Prvou, ktorá negatívne vstúpila do povedomia svetovej verejnosti, bola havária na elektrárni Three Mile Island v Spojených štátoch amerických v roku 1979. Ďalšia vážna udalosť nasledovala v roku 1986 na 4. bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne v Sovietskom zväze a poslednou sa stala pohroma na štyroch blokoch elektrárne Fukušima 1 v Japonsku v roku 2011, ktorú spôsobilo zemetrasenie a následná vlnami cunami.

V nadväznosti na jadrovú katastrofu v Černobyle vznikla potreba celosvetovej spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových energetických zariadení. Preto bola 15. mája 1989 v Moskve založená Svetová asociácia prevádzkovateľov jadrových zariadení (WANO), ktorej hlavným cieľom je zlepšovanie jadrovej bezpečnosti v celosvetovom rozsahu.