Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čínska armáda prekročila 7. októbra 1950 na ôsmich miestach hranice Tibetu a o mesiac neskôr, 9. novembra, obsadila hlavné mesto Lhasa.
Autor TASR
Peking/Dharmsala 7. októbra (TASR) – Po víťazstve komunistov vedených Mao Ce-tungom a vyhlásení Čínskej ľudovej republiky – stalo sa tak 1. októbra 1949 – oživil Peking svoje nároky na Tibet ako neoddeliteľnú časť čínskeho územia.
Napätie sa stupňovalo, až čínske jednotky dostali rozkaz vpochodovať do Tibetu s odôvodnením, aby "zachránili tri milióny Tibeťanov pred imperialistickým útlakom a zabezpečili ochranu čínskych západných hraníc." V stredu 7. októbra uplynie od týchto udalosti 70 rokov.
Čínska armáda prekročila 7. októbra 1950 na ôsmich miestach hranice Tibetu a o mesiac neskôr, 9. novembra, obsadila hlavné mesto Lhasa.
V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela Čína s Tibetom 17-bodovú dohodu, ktorá špecifikovala pričlenenie Tibetu k Číne s tým, že sa mala zachovať jeho autonómia a sloboda vierovyznania. Územie nezávislého Tibetu bolo do Čínskej ľudovej republiky začlenené vo forme Tibetskej autonómnej oblasti.
Rastúca nespokojnosť s politickou nadvládou čínskych komunistov, najmä so spôsobom vykonávania reforiem a s presadzovaním ich politiky, vyvolávala ozbrojené nepokoje. Tie prerástli 10. marca 1959 do otvoreného povstania, ktoré bolo krvavo potlačené.
Zásah čínskych jednotiek neprežilo 87 000 Tibeťanov. Duchovný a politický vodca tibetského ľudu, 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, utiekol do Indie. Vo svojej rezidencii v meste Dharmsala (v sanskrte: Dharmašálá) v severoindickom zväzovom štáte Himáčalpradéš žije od neúspešného povstania dodnes.
Zatiaľ čo pre Tibeťanov je dalajláma vodcom, symbolom a absolútnou autoritou, pre Peking je separatistom vnášajúcim do Číny nestabilitu.
Dalajláma však tvrdenie, že je separatista, odmieta – tvrdí, že chce iba väčšiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne. Jeho predstava skutočnej autonómie je pritom len o rešpektovaní národnostných, náboženských a ľudských práv, pričom ako duchovný vodca tibetského ľudu už viackrát zopakoval, že nežiada nezávislosť Tibetu od Číny.
„Uprednostňujem, aby Tibet zostal v rámci Číny. Určitý druh opätovného spojenia," vyhlásil dalajláma, ktorý získal v roku 1989 Nobelovu cenu mieru. Na margo budúcnosti Tibetu hovorí, že Číňania a Tibeťania môžu žiť bok po boku, pričom Čína pomáha Tibeťanom ekonomicky a ťaží z ich poznatkov.
14. dalajláma Tändzin Gjamccho zavítal na Slovensko trikrát. Historicky prvá návšteva dalajlámu sa uskutočnila v októbri 2000, druhýkrát v septembri 2009. Naposledy bol dalajláma na Slovensku v októbri 2016, keď ho prijal aj prezident republiky Andrej Kiska.
Tibetský duchovný vodca sa stretol tiež s ďalšími slovenskými politikmi, ako aj s akademickou obcou Univerzity Komenského v Bratislave a verejnosťou. V prednáške pre verejnosť apeloval okrem iného na toleranciu a šírenie súcitu.
„Súcit by sme mali vedieť preniesť aj na našich nepriateľov. Je dôležité kultivovať v nás povedomie súdržnosti medzi ľuďmi ako medzi bratmi a sestrami bez ohľadu na náboženstvo," zdôraznil počas pobytu v Bratislave tibetský duchovný vodca.
Napätie sa stupňovalo, až čínske jednotky dostali rozkaz vpochodovať do Tibetu s odôvodnením, aby "zachránili tri milióny Tibeťanov pred imperialistickým útlakom a zabezpečili ochranu čínskych západných hraníc." V stredu 7. októbra uplynie od týchto udalosti 70 rokov.
Čínska armáda prekročila 7. októbra 1950 na ôsmich miestach hranice Tibetu a o mesiac neskôr, 9. novembra, obsadila hlavné mesto Lhasa.
V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela Čína s Tibetom 17-bodovú dohodu, ktorá špecifikovala pričlenenie Tibetu k Číne s tým, že sa mala zachovať jeho autonómia a sloboda vierovyznania. Územie nezávislého Tibetu bolo do Čínskej ľudovej republiky začlenené vo forme Tibetskej autonómnej oblasti.
Rastúca nespokojnosť s politickou nadvládou čínskych komunistov, najmä so spôsobom vykonávania reforiem a s presadzovaním ich politiky, vyvolávala ozbrojené nepokoje. Tie prerástli 10. marca 1959 do otvoreného povstania, ktoré bolo krvavo potlačené.
Zásah čínskych jednotiek neprežilo 87 000 Tibeťanov. Duchovný a politický vodca tibetského ľudu, 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, utiekol do Indie. Vo svojej rezidencii v meste Dharmsala (v sanskrte: Dharmašálá) v severoindickom zväzovom štáte Himáčalpradéš žije od neúspešného povstania dodnes.
Zatiaľ čo pre Tibeťanov je dalajláma vodcom, symbolom a absolútnou autoritou, pre Peking je separatistom vnášajúcim do Číny nestabilitu.
Dalajláma však tvrdenie, že je separatista, odmieta – tvrdí, že chce iba väčšiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne. Jeho predstava skutočnej autonómie je pritom len o rešpektovaní národnostných, náboženských a ľudských práv, pričom ako duchovný vodca tibetského ľudu už viackrát zopakoval, že nežiada nezávislosť Tibetu od Číny.
„Uprednostňujem, aby Tibet zostal v rámci Číny. Určitý druh opätovného spojenia," vyhlásil dalajláma, ktorý získal v roku 1989 Nobelovu cenu mieru. Na margo budúcnosti Tibetu hovorí, že Číňania a Tibeťania môžu žiť bok po boku, pričom Čína pomáha Tibeťanom ekonomicky a ťaží z ich poznatkov.
14. dalajláma Tändzin Gjamccho zavítal na Slovensko trikrát. Historicky prvá návšteva dalajlámu sa uskutočnila v októbri 2000, druhýkrát v septembri 2009. Naposledy bol dalajláma na Slovensku v októbri 2016, keď ho prijal aj prezident republiky Andrej Kiska.
Tibetský duchovný vodca sa stretol tiež s ďalšími slovenskými politikmi, ako aj s akademickou obcou Univerzity Komenského v Bratislave a verejnosťou. V prednáške pre verejnosť apeloval okrem iného na toleranciu a šírenie súcitu.
„Súcit by sme mali vedieť preniesť aj na našich nepriateľov. Je dôležité kultivovať v nás povedomie súdržnosti medzi ľuďmi ako medzi bratmi a sestrami bez ohľadu na náboženstvo," zdôraznil počas pobytu v Bratislave tibetský duchovný vodca.
