Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Charta OSN ako medzinárodný dohovor kodifikuje hlavné princípy v medzinárodných vzťahoch od rovnosti členských štátov až po zákaz použitia sily v tých vzťahoch.
Autor TASR
New York 26. júna (TASR) - Charta Organizácie Spojených národov (OSN) je ústavný nástroj OSN. V Charte OSN sa stanovujú práva a povinnosti členských krajín OSN a dokument dáva možnosti vytvárať orgány a procedúry. Charta OSN ako medzinárodný dohovor kodifikuje hlavné princípy v medzinárodných vzťahoch od rovnosti členských štátov až po zákaz použitia sily v tých vzťahoch.
Tento dokument bol podpísaný 26. júna 1945 v americkom San Franciscu. Spomienkou na túto udalosť je Deň Charty OSN, ktorý sa slávi práve 26. júna.
Charta pre OSN znamená to isté, čo pre konkrétny štát jeho ústava. Preto v zmysle tohto ponímania definuje ciele a princípy OSN, ako aj zloženie, ciele a právomoci jednotlivých orgánov OSN - napríklad Bezpečnostnej rady, Valného zhromaždenia, Medzinárodného súdneho dvora či Hospodárskej a sociálnej rady.
Charta OSN je plodom dlhodobého procesu, výsledky ktorého sa neskôr dostali do rôznych medzinárodných zmlúv - najmä v oblasti vojenského práva, námorného, hraničného aj medzinárodného práva, ktoré boli podpísané na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Charta predstavuje výsledok, ktorý vzišiel z predchádzajúcich dohôd, zmlúv a deklarácií v rokoch 1941-44.
V americkom meste San Franciscu sa 25. júna 1945 začala medzinárodná konferencia za účasti 850 delegátov z 50 krajín. Delegáti mali so sebou približne 2500 poradcov. Delegáti s poradcami boli rozdelení do štyroch komisií a 12 technických výborov s úlohou pripraviť dokument, o ktorom sa malo rokovať na konci konferencie.
Hlavnými textami, z ktorých sa pri formulovaní dokumentu vychádzalo, boli výsledky prác z konferencie v Dumbarton Oaks (USA, október 1944) a na Jalte (február 1945).
Práca komisií a výborov vyústila do dokumentu, ktorý bol schválený na plenárnom zasadnutí 26. júna 1945 a podpísali ho zástupcovia 50 z 51 členov OSN. Chýbal podpis Poľska, ktoré vtedy nemalo vládu.
Dokument dostal názov Charta OSN. Jej definitívna ratifikácia sa uskutočnila 24. októbra 1945. Následne oficiálne vznikla samotná OSN. Charta OSN sa skladá z preambuly, 19 kapitol a 111 článkov.
Tvorcovia Charty v čase vzniku OSN nepredpokladali obdobie studenej vojny, nové globálne hrozby, akými sú terorizmus alebo šírenie zbraní hromadného ničenia, či rozsiahle prípady porušovania ľudských práv. Napriek tomu Charta OSN slúži svojmu účelu už vyše 60 rokov.
Pri 50. výročí podpísania Charty OSN 26. júna 1995 ju vtedajší generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí ocenil ako "základný kameň medzinárodných vzťahov, v ktorom bol zakotvený plán budovania svetovej organizácie".
Už od roku 1995 sa aj pri príležitosti osláv Dňa Charty OSN alebo Dňa OSN pravidelne objavujú názory, že treba reformovať samotnú OSN a definovať jej úlohy v súčasnom svete.
Zdroj: www.un.org
Tento dokument bol podpísaný 26. júna 1945 v americkom San Franciscu. Spomienkou na túto udalosť je Deň Charty OSN, ktorý sa slávi práve 26. júna.
Charta pre OSN znamená to isté, čo pre konkrétny štát jeho ústava. Preto v zmysle tohto ponímania definuje ciele a princípy OSN, ako aj zloženie, ciele a právomoci jednotlivých orgánov OSN - napríklad Bezpečnostnej rady, Valného zhromaždenia, Medzinárodného súdneho dvora či Hospodárskej a sociálnej rady.
Charta OSN je plodom dlhodobého procesu, výsledky ktorého sa neskôr dostali do rôznych medzinárodných zmlúv - najmä v oblasti vojenského práva, námorného, hraničného aj medzinárodného práva, ktoré boli podpísané na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Charta predstavuje výsledok, ktorý vzišiel z predchádzajúcich dohôd, zmlúv a deklarácií v rokoch 1941-44.
V americkom meste San Franciscu sa 25. júna 1945 začala medzinárodná konferencia za účasti 850 delegátov z 50 krajín. Delegáti mali so sebou približne 2500 poradcov. Delegáti s poradcami boli rozdelení do štyroch komisií a 12 technických výborov s úlohou pripraviť dokument, o ktorom sa malo rokovať na konci konferencie.
Hlavnými textami, z ktorých sa pri formulovaní dokumentu vychádzalo, boli výsledky prác z konferencie v Dumbarton Oaks (USA, október 1944) a na Jalte (február 1945).
Práca komisií a výborov vyústila do dokumentu, ktorý bol schválený na plenárnom zasadnutí 26. júna 1945 a podpísali ho zástupcovia 50 z 51 členov OSN. Chýbal podpis Poľska, ktoré vtedy nemalo vládu.
Dokument dostal názov Charta OSN. Jej definitívna ratifikácia sa uskutočnila 24. októbra 1945. Následne oficiálne vznikla samotná OSN. Charta OSN sa skladá z preambuly, 19 kapitol a 111 článkov.
Tvorcovia Charty v čase vzniku OSN nepredpokladali obdobie studenej vojny, nové globálne hrozby, akými sú terorizmus alebo šírenie zbraní hromadného ničenia, či rozsiahle prípady porušovania ľudských práv. Napriek tomu Charta OSN slúži svojmu účelu už vyše 60 rokov.
Pri 50. výročí podpísania Charty OSN 26. júna 1995 ju vtedajší generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí ocenil ako "základný kameň medzinárodných vzťahov, v ktorom bol zakotvený plán budovania svetovej organizácie".
Už od roku 1995 sa aj pri príležitosti osláv Dňa Charty OSN alebo Dňa OSN pravidelne objavujú názory, že treba reformovať samotnú OSN a definovať jej úlohy v súčasnom svete.
Zdroj: www.un.org
