Paríž/Bratislava 25. augusta (TASR) – Jeden z najväčších klenotov Európy mal na Hitlerov rozkaz zmiznúť zo zemského povrchu. Z mesta na Seine malo zostať iba rumovisko. Našťastie sa tak nestalo a "mesto svetla" nadobudlo po štyroch rokoch temna a tmy, keď bolo v rukách nacistov, opäť svoj lesk. Od oslobodenia Paríža uplynie v nedeľu 25. augusta 75 rokov.

Po obsadení hlavného mesta Francúzska nacistickým Wehrmachtom zaviala 14. júna 1940 červeno-biela zástava s hákovým krížom na vrchole Eiffelovej veže, ako aj na priečelí mnohých domov a budov. Paríž sa stal sídlom nemeckého vojenského velenia v okupovanom Francúzsku.

Pre Parížanov, tak ako všade na okupovaných územiach nastali ťažké časy plné utrpenia. Židia museli nosiť žltú Dávidovu hviezdu - približne 13.000 ich bolo zatknutých a deportovaných do koncentračných či vyhladzovacích táborov. Paríž, nazývaný "mesto svetla" sa premenil na mesto tmy. 

Potraviny boli na prídel – napríklad denná dávka pre dospelého predstavovala 275 gramov a prídel mäsa bol taký malý, že sa dal zabaliť do lístka na metro.

Po obsadení krajiny začali nacisti systematicky plieniť múzeá, čomu sa nevyhol ani Paríž. V jednom z najznámejších a najväčších múzeí sveta Louvre vyčlenili šesť sál na uskladnenie ulúpených zbierok a Hitlerov zástupca Hermann Göring si tam prišiel 3. mája 1941 osobne vybrať diela do svojej rezidencie.

Zásadný zlom prinieslo vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii 6. júna 1944. Ich rýchly postup čoraz viac aktivizovali aj obyvatelia hlavného mesta Francúzska. Otvorene dávali najavo svoju nespokojnosť – začali sa štrajky a v uliciach sa objavovali plagáty vyzývajúce na povstanie. To sa začalo 19. augusta 1944. Vyvrcholilo 25. augusta oslobodením Paríža, keď o 12:50 h vyvesil hasič Henri Duriaux na železnej dáme, ako domáci Eiffelovu vežu volajú, francúzsku zástavu. Počas takmer týždňa trvajúcich bojov zahynulo 1750 Francúzov a 3200 nemeckých vojakov.

Hlavný predstaviteľ francúzskej exilovej vlády, generál de Gaulle predniesol v deň víťazstva Parížskeho povstania pred parížskou radnicou prejav, ktorý sa stal jedným zo základných pilierov povojnovej histórie Francúzska. Okrem iného v ňom povedal: „Paríž! Paríž urazený! Paríž zlomený! Paríž mučený! Ale Paríž oslobodený! Oslobodený samým sebou, oslobodený svojím ľudom. A keďže nepriateľ, ktorý držal Paríž, kapituloval do našich rúk, Francúzsko sa vracia do Paríža. Vracia sa tam skrvavené, ale rozhodné. Vracia sa tam ožiarené obrovskou skúsenosťou, ale istejšie vo svojich povinnostiach a právach ako kedykoľvek predtým."

Nechýbalo však veľa a metropola Francúzska mohla ľahnúť popolom, pretože Hitler chcel udržať Paríž za každú cenu. Na území mesta hodlal uplatniť stratégiu vypálenej krajiny. Všetky slávne pamiatky a klenoty histórie, mosty, paláce, chrámy a múzeá ako Louvre, Notre Dame či Eiffelova veža mali byť totálne zničené, mesto vypálené – vymazané z mapy Európy.

Preto smeroval 23. augusta 1944, teda v čase, keď boli v rukách povstalcov už tri štvrtiny Paríža a jeho predmestia, z hlavného stanu v Berlíne vrchným veliteľom nacistických vojsk na západnom fronte tajný rozkaz. V ňom sa doslova písalo: "Obrana parížskeho predmestia je z vojenského a politického hľadiska mimoriadne dôležitá. Paríž nesmie padnúť do rúk nepriateľa, a keď už mesto padne, nepriateľ tam musí nájsť len hromadu trosiek."

Jedno z najkrajších miest na svete malo ale obrovské šťastie. Veliteľ nemeckej posádky Dietrich von Choltitz Hitlerov rozkaz nesplnil a s takmer 20.000 mužmi sa vzdal 25. augusta francúzskemu generálovi Leclerocovi a veliteľovi odbojových jednotiek (FFI) Henrimu Rol-Tanguyovi.

Naliehanie Hitlera "Horí už Paríž?" zostalo, našťastie, nevypočuté. Práve tak sa ale volá kniha Dominika Lapierra a Larryho Collinsa, v ktorej opisujú oslobodzovanie hlavného mesta Francúzska a o rok neskôr po vydaní knihy natočil v roku 1966 francúzsky, oscarový režisér René Clément film s názvom Horí v Paríži? s hviezdnym medzinárodným obsadením.