Kvety zla (Les Fleurs du mal) knižne vyšli 25. júna 1857 a už o necelý mesiac 16. júla bol na základe súdneho rozhodnutia celý náklad 1300 výtlačkov zhabaný.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 30. mája (TASR) - Dnes je zbierka Kvety zla francúzskeho básnika Charlesa Baudelaira považovaná za základ svetovej modernej poézie a jej autor sa stal prorokom moderny. V čase svojho vydania - v roku 1857 - však vyvolala škandál, ktorý sa skončil súdnym procesom. Jeho výsledkom bol odsúdenie nielen Baudelaira, ale aj vydavateľa zbierky. V piatok 31. mája uplynie 75 rokov ako sa Baudelaire dočkal súdnej rehabilitácie.
Kvety zla (Les Fleurs du mal) knižne vyšli 25. júna 1857 a už o necelý mesiac 16. júla bol na základe súdneho rozhodnutia celý náklad 1300 výtlačkov zhabaný. Zbierka, ktorá obsahovala 100 básní, podľa vtedajšieho súdu ohrozovala verejnú morálku. Obžaloby a súdneho rozhodnutia sa dočkal nielen samotný básnik, ale aj vydavateľ Kvetov zla Auguste Poulet-Malassis. Rozsudok z 20. septembra 1857 znel, že básnik musí zaplatiť pokutu tristo a vydavateľ sto frankov.
Zo zbierky, v prípade ďalšieho vydania, muselo na základe súdneho rozhodnutia vypadnúť šesť konkrétnych "nemorálnych" básní. K novému vydaniu došlo v roku 1861, šesť "nemorálnych" básní sa už v ňom neobjavilo, ale nové vydanie však básnik obohatil o 35 nových a tak zbierka už obsahovala 129 básní.
Uplynulo 92 rokov, keď francúzsky súd 31. mája 1949 rehabilitoval básnika a zrušil pôvodný rozsudok zo septembra 1857. Charles Baudelaire, zakladateľská osobnosť modernej poézie, bol už však 82 rokov po smrti, zomrel totiž v roku 1867.
Baudelairovo dielo, ktoré okrem slávnej zbierky Kvety zla či zbierky Les Épaves (1866) zahŕňa aj tzv. básne v próze uverejnené napríklad v knihe Le Spleen de Paris (Parížsky spleen, 1869), zásadne ovplyvnilo vývin svetovej poézie. Jeho vplyv sa prejavil v generácii symbolistov ako Paul Verlaine, Arthur Rimbaud a Stéphane Mallarmé. Od Baudelaira však vedie priama cesta cez Alfreda Jarryho a Guillauma Apollinaira až k surrealistom.
Legendárny básnik prekonal estetické postupy romantizmu 19. storočia. Do literatúry vniesol sarkastický, miestami až krutý pohľad na človeka a spoločnosť, čím sa stal zakladateľom moderny, ktorej neskorší autori vytriezveli z optimistického presvedčenia, že ľudská civilizácia smeruje nevyhnutne k lepším zajtrajškom.
Charles Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži v rodine bývalého kňaza a vychovávateľa Josepha-Francoisa Baudelaira. Jeho matka Caroline Archimbaultová-Dufaysová bola druhou, o 34 rokov mladšou manželkou jeho otca, ktorý zomrel v roku 1827. O rok na to sa matka budúceho básnika vydala za vojenského dôstojníka, neskôr generála, veľvyslanca a senátora Jacqua Aupicka. Pre jeho vojenskú kariéru sa rodina v roku 1832 presťahovala z Paríža do Lyonu, kde sa Baudelaire stal chovancom College Royal.
O štyri roky neskôr sa vrátili do Paríža a nastúpil na College Louis-le-Grand. Ako študent dosahoval najprv veľmi dobré výsledky najmä z latinčiny a angličtiny. V roku 1839 ho však zo školy za nevhodné správanie vylúčili, ale pre dobré študijné výsledky mu dovolili zmaturovať.
Po maturite začal viesť bohémsky život. To znepokojilo Aupicka natoľko, že ho posadil na parník Južné moria smerujúci do Indie, aby ho vytrhol z bohémskeho parížskeho prostredia. Parník však nespútaný básnik opustil a vrátil sa do Paríža.
V roku 1842 požiadal o dedičstvo po biologickom otcovi. Dedičstvo 100.000 frankov v zlate však takmer celé premrhal so svojou družkou Jeanne Duvalovou - mulatkou v bohémskych kruhoch prezývanou Čierna Venuša. Matka ho vyhlásila za finančne nesvojprávneho a mesačne mu vyplácala menšiu sumu na prežitie. Aby si finančne prilepšil, písal výtvarné kritiky.
Tri roky po vydaní Kvetov zla sa jeho zdravie aj v dôsledku životného štýlu výrazne zhoršilo. V marci 1866 ho postihla mozgová mŕtvica spojená s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Na smrť chorý básnik žijúci v opatere matky zomrel 31. augusta 1867 v Paríži vo veku 46 rokov.
V roku 2007 vydražili v parížskom Sotheby's za 510.000 eur (17,2 mil. Sk) exemplár prvého vydania básnickej zbierky Kvety zla. Dosiahnutá suma bola najvyššou, akú kedy kto dovtedy zaplatil za jediný exemplár prvého vydania akéhokoľvek francúzskeho literárneho diela.
Kvety zla (Les Fleurs du mal) knižne vyšli 25. júna 1857 a už o necelý mesiac 16. júla bol na základe súdneho rozhodnutia celý náklad 1300 výtlačkov zhabaný. Zbierka, ktorá obsahovala 100 básní, podľa vtedajšieho súdu ohrozovala verejnú morálku. Obžaloby a súdneho rozhodnutia sa dočkal nielen samotný básnik, ale aj vydavateľ Kvetov zla Auguste Poulet-Malassis. Rozsudok z 20. septembra 1857 znel, že básnik musí zaplatiť pokutu tristo a vydavateľ sto frankov.
Zo zbierky, v prípade ďalšieho vydania, muselo na základe súdneho rozhodnutia vypadnúť šesť konkrétnych "nemorálnych" básní. K novému vydaniu došlo v roku 1861, šesť "nemorálnych" básní sa už v ňom neobjavilo, ale nové vydanie však básnik obohatil o 35 nových a tak zbierka už obsahovala 129 básní.
Uplynulo 92 rokov, keď francúzsky súd 31. mája 1949 rehabilitoval básnika a zrušil pôvodný rozsudok zo septembra 1857. Charles Baudelaire, zakladateľská osobnosť modernej poézie, bol už však 82 rokov po smrti, zomrel totiž v roku 1867.
Baudelairovo dielo, ktoré okrem slávnej zbierky Kvety zla či zbierky Les Épaves (1866) zahŕňa aj tzv. básne v próze uverejnené napríklad v knihe Le Spleen de Paris (Parížsky spleen, 1869), zásadne ovplyvnilo vývin svetovej poézie. Jeho vplyv sa prejavil v generácii symbolistov ako Paul Verlaine, Arthur Rimbaud a Stéphane Mallarmé. Od Baudelaira však vedie priama cesta cez Alfreda Jarryho a Guillauma Apollinaira až k surrealistom.
Legendárny básnik prekonal estetické postupy romantizmu 19. storočia. Do literatúry vniesol sarkastický, miestami až krutý pohľad na človeka a spoločnosť, čím sa stal zakladateľom moderny, ktorej neskorší autori vytriezveli z optimistického presvedčenia, že ľudská civilizácia smeruje nevyhnutne k lepším zajtrajškom.
Charles Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži v rodine bývalého kňaza a vychovávateľa Josepha-Francoisa Baudelaira. Jeho matka Caroline Archimbaultová-Dufaysová bola druhou, o 34 rokov mladšou manželkou jeho otca, ktorý zomrel v roku 1827. O rok na to sa matka budúceho básnika vydala za vojenského dôstojníka, neskôr generála, veľvyslanca a senátora Jacqua Aupicka. Pre jeho vojenskú kariéru sa rodina v roku 1832 presťahovala z Paríža do Lyonu, kde sa Baudelaire stal chovancom College Royal.
O štyri roky neskôr sa vrátili do Paríža a nastúpil na College Louis-le-Grand. Ako študent dosahoval najprv veľmi dobré výsledky najmä z latinčiny a angličtiny. V roku 1839 ho však zo školy za nevhodné správanie vylúčili, ale pre dobré študijné výsledky mu dovolili zmaturovať.
Po maturite začal viesť bohémsky život. To znepokojilo Aupicka natoľko, že ho posadil na parník Južné moria smerujúci do Indie, aby ho vytrhol z bohémskeho parížskeho prostredia. Parník však nespútaný básnik opustil a vrátil sa do Paríža.
V roku 1842 požiadal o dedičstvo po biologickom otcovi. Dedičstvo 100.000 frankov v zlate však takmer celé premrhal so svojou družkou Jeanne Duvalovou - mulatkou v bohémskych kruhoch prezývanou Čierna Venuša. Matka ho vyhlásila za finančne nesvojprávneho a mesačne mu vyplácala menšiu sumu na prežitie. Aby si finančne prilepšil, písal výtvarné kritiky.
Tri roky po vydaní Kvetov zla sa jeho zdravie aj v dôsledku životného štýlu výrazne zhoršilo. V marci 1866 ho postihla mozgová mŕtvica spojená s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Na smrť chorý básnik žijúci v opatere matky zomrel 31. augusta 1867 v Paríži vo veku 46 rokov.
V roku 2007 vydražili v parížskom Sotheby's za 510.000 eur (17,2 mil. Sk) exemplár prvého vydania básnickej zbierky Kvety zla. Dosiahnutá suma bola najvyššou, akú kedy kto dovtedy zaplatil za jediný exemplár prvého vydania akéhokoľvek francúzskeho literárneho diela.