Praha 5. mája (TASR) – Ozbrojené vystúpenie, ktoré trvalo v Prahe od 5. do 9. mája 1945, patrí medzi najvýznamnejšie akcie českého obyvateľstva proti nemeckým okupantom. Od začiatku Pražského povstania, najväčšej bitky Májového povstania českého ľudu, uplynie v utorok 5. mája 75 rokov.

Povstanie vypuklo 5. mája 1945 o šiestej hodine ráno, keď sa hlásateľ Českého rozhlasu Zdeněk Mančal prihovoril poslucháčom legendárnou vetou: "Je práve sechs hodín." To bol signál, ktorý spustil v Prahe ozbrojenú vzburu proti okupantom. Nemci, snažiaci sa získať rozhlas pod svoju kontrolu, nasadili jednotky SS, ale prakticky vzápätí prišli pracovníkom rozhlasu a jeho obrancom na pomoc ďalší povstalci a rozhlas sa im napriek značnej presile nacistov podarilo až do 9. mája ubrániť.

V prudkých bojoch na Vinohradoch, sídle rozhlasu, ako aj v jeho okolí sa 5. mája naplno rozhorelo Pražské povstanie. Obsadenie rozhlasu, ktorý začal v tento deň vysielať len po česky, malo pre začínajúce sa povstanie významný strategický a veľký psychologický význam. Obyvatelia pocítili, že nadišiel rozhodujúci okamih.

K prvým zrážkam s nemeckými okupantmi došlo ale už deň predtým, 4. mája po tom, ako protektorátna vláda oznámila, že ruší nariadenie, ktoré sa týkalo dvojjazyčného úradovania, dvojjazyčných nápisov a zákazu vyvesovania československých zástav. Zároveň bol vydaný pokyn, aby sa na úradných budovách vyvesili československé zástavy a úradovalo sa len v českom jazyku. Obyvatelia vyšli spontánne do ulíc a začali odstraňovať nenávidené symboly, na čo reagovali nemecké bezpečnostné orgány.

Po výzvach Českého rozhlasu začali obyvatelia Prahy budovať stovky barikád. V meste ich vyrástlo približne 1600. Stáli naprieč ulicami, aby poskytli povstalcom úkryt pred streľbou a zároveň znemožňovali pohyb nemeckej vojenskej techniky. Praha sa postupne premenila na typickú mestskú vojnovú zónu s neexistujúcou frontovou líniou, kde sa bojovalo o každú ulicu, o každý dom.

V prvých dňoch povstalcom výrazne pomohli tiež príslušníci Ruskej oslobodeneckej armády na čele s nacistickým spojencom generálom Andrejom Vlasovom, podľa ktorého sa aj nazývali. Vlasovovci boli sovietski utečenci a zajatci, ktorí sa počas druhej svetovej vojny nechali naverbovať, vstúpili do armády generála Vlasova a bojovali proti Červenej armáde. Český odboj sa ale od vlasovovcov dištancoval, a preto v noci zo 7. na 8. mája väčšina z nich Prahu opustila.

Boje medzi fanatickými príslušníkmi SS a povstalcami pokračovali do 9. mája, keď do Prahy vstúpili sovietski vojaci, ktorí pomáhali likvidovať posledné ohniská odporu. Tanky 1. ukrajinského frontu dorazili do mesta o štvrtej hodine ráno. O ôsmej hodine začal Český rozhlas vyzývať obyvateľov, aby odstraňovali barikády a pomáhali tak postupovať sovietskym vojakom.

Dňa 9. mája sa podarilo Prahu očistiť od sfanatizovaných zostatkov nemeckých vojsk, ale definitívny koniec bojov nastal v Čechách až 11. mája 1945, keď boli zneškodnené posledné fašistické jednotky v okolí mesta Příbram.

Na základe dostupných prameňov počas päť dní trvajúceho Pražského povstania padlo alebo bolo zavraždených 3700 ľudí českej národnosti vrátane obyvateľov z oblastí okolo vtedajšej Prahy. Priamo na území hlavného mesta zahynulo 1700 Čechov a 660 bojovníkov iných národností. Pri oslobodzovaní Prahy prišlo o život 692 sovietskych vojakov, z toho 30 v centre mesta, a v bojoch v pražských uliciach padlo 300 vlasovovcov a takmer 1000 Nemcov.

Obyvatelia Prahy sa spoliehali aj na pomoc amerického generála Georgea Pattona, ktorého jednotky oslobodili 6. mája Plzeň. To mal v pláne aj generál Patton, avšak nie z vojenských, ale z politických dôvodov musel zostať stáť na demarkačnej línii, pretože sovietsky vodca Stalin nástojil, aby Prahu oslobodila práve Červená armáda.

Generál Patton, ktorý bol pevne odhodlaný oslobodiť Prahu a podľa vlastných slov chcel podávať hlásenie z "telefónnej búdky na Václavskom námestí", sa nikdy nezmieril s rozkazom, že nemôže postupovať ďalej, ale pohybovať sa len približne 15 míľ od Plzne.